Oravka -ky -viek, Oravčanka -ky -niek ž.
oravka -ky -viek ž. (plemeno kury domácej)
Orava -vy ž. 1. ▶ región v severnej časti stredného Slovenska hraničiaci s Poľskom (samostatný administratívny celok do r. 1922): prírodné bohatstvo Oravy; žiť na Orave; centrom Oravy je Dolný Kubín 2. geogr. ▶ rieka na severe Slovenska ústiaca pri Kraľovanoch do Váhu: údolie Oravy; splavovať Oravu ▷ Oravec -vca pl. N -vci, Oravčan -na pl. N -nia m.; Oravka -ky -viek, Oravčanka -ky -niek ž.
oravka -ky -viek ž. ⟨VM⟩ zootech. ▶ stredne ťažké plemeno kury domácej vyšľachtené na Slovensku (v oblasti severnej Oravy), prispôsobené drsnejším klimatickým podmienkam: hnedá, biela o.; výstavná o.; kohút oravky; chovný kŕdeľ oraviek
Orávka -ky ž.
obec na strednom Slovensku v Rimavskosobotskom okrese juhovýchodne od Rimavskej Soboty;
Orávčan -na pl. N -nia m.;
Orávčanka -ky -niek ž.;
orávčanský -ká -ké príd.
Orava, -y ž. časť územia na severnom Slovensku: dolná O. južná časť Oravy; horná O. severná časť Oravy;
Oravec, -vca m. obyvateľ Oravy, kto pochádza z Oravy;
Oravka, -y, -viek ž.;
oravský príd.: o. rodák, o-í plátenníci; o-é nárečie; Oravský zámok; Oravská priehrada; Oravská Magura pohorie; Oravský Podzámok obec
orávka ž. or baranica (typická pre Oravu): Tu sa najlepšie nosili oráfki, takie baraňice na zimu (Zázrivá DK)
oravka ž plť, na ktorej sa dovážalo drevo z Oravy: pacholkowj Noskowemu, čuo orawku k wapenjcy wytrhal, den 5 (ŽILINA 1693-94)