onica p. onuca
onica, onicka p. onuca
onuca, onuc i onica ž. 1. kus (teplej) látky na omotanie holej nohy do čižmy al. topánky: Jano si okrúcal oňice, abi ho ňeoziabalo (Očová ZVO); Ak či smrdží tá onuc! (Kameňany REV); V zime nosívali onuce (Hlboké SEN); Onuca abo onučka to šicko jedno (Dl. Lúka BAR) F. veľki pan - na dzevedz dručki, viśa onučki (Humenné) - iron. je veľmi chudobný; chodzí ani onuca umazaná (Rochovce ROŽ) - o špinavej, neporiadnej žene; zachádzá s ňú jako z onucú (Bošáca TRČ) - ponižuje ju, robí jej krivdu 2. expr. kus nepotrebnej handry, nekvalitná látka al. odev: Za takú onucu si visolila tolké peňáze! (Lapáš NIT); onucka, onučka i onicka zdrob. expr. k 1: Daj mi dákia onucki do čižmoch! (Rochovce ROŽ); Okrúťila sa noha do oňicki (Devičie KRU); Ti onučki strašňe smrdzá (Rozbehy SEN); Teplé onučki son si dav a ňeozábalo ma (Lapáš NIT); Onucki zme maľi do čižmoch (Baldovce LVO) L. panboškova onučka (Zariečie PCH) - zelina proti zažívacím problémom, kolike, hnačke ap., bot. divozel (Verbascum)