ofúkať -a dok. fúkaním oviať: vietor o-l tvár; o. ranu pofúkať; o. polievku ochladiť;
nedok. ofukovať
ofúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok.
ofúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok. 1. (čo) ▶ vypúšťaním vzduchu cez zúžené pery spôsobiť ochladenie, uschnutie niečoho al. zmierniť bolesť (obyč. povrchovej rany), ofúknuť; syn. pofúkať: o. polievku, horúci čaj; ofúkal papier, aby atrament uschol; o. dieťaťu odreté kolienko; Cigánka ofúkala zemiak, pohadzovala si ho v rukách. [J. Balco]; Zobral starký dievčatko na ruky, slzičky ofúkal. [Sln 1976] 2. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ (prudším) vzduchovým prúdom, obyč. z úst, odstrániť prach, špinu a pod. z povrchu niečoho; zbaviť niečo prachu, špiny a pod.; syn. ofúknuť, sfúkať: o. starú lampu od prachu; ofúkal som prach z cédečiek; keď mu spadol chlieb, zdvihol ho, ofúkal a zjedol; Keď si vybrala jeden zo siedmich možných hrebeňov a ofúkala ho [...] a vnorila hrebeň do hustej hrivy. [R. Sloboda]; Náhle však Margitin smiech zmĺkol a vo vysokej, vetrom od snehu ofúkanej tráve sa strácali aj jej stopy. [P. Jaroš] 3. (koho, čo) ▶ (o prúdiacom vzduchu, vetre) fúkaním zasiahnuť; syn. ofúknuť, oviať: vyjde von, kde ju ofúka vlažný vietor; vánok cyklistom ofúkal rozpálené tváre; studený vzduch z klimatizácie mi ofúkal kríže; neos. ofúkalo mi chrbát; pren. Ešte sa nezrástol / šev zeme, rýľom poranenej, / iba čo vietor bolesť ofúkal – / a už sa tratí syn jeho v hriešnom svete, / [...]. [M. Rúfus] ◘ fraz. expr. miesto by mu ofúkali veľmi si ho ctia, prehnane sa oňho starajú; ofúkať niekomu rany/boľačky poľutovať, potešiť niekoho v nešťastí ▷ nedok. ↗ ofukovať
ofukovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. 1. (čo) ▶ opakovaným vypúšťaním vzduchu cez zúžené pery spôsobovať ochladenie, uschnutie povrchu niečoho al. zmierňovať bolesť (obyč. povrchovej rany); fúkaním z úst ovievať: o. si poranené hánky, prsty; ofukovala si nalakované nechty; Gazda začal dúchať do polievky, ale nebola horúca: Krista ju chlipkala bez ofukovania. [H. Zelinová]; Tóno stál za mnou a šiju mi celkom zblízka ofukoval horúcim dychom. [J. Šimulčíková] 2. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ (prudším) vzduchovým prúdom, obyč. z úst, odstraňovať prach, nečistotu a pod. z povrchu niečoho; zbavovať niečo prachu, špiny a pod.; syn. sfukovať: o. knižky od prachu; Jana si ofukuje z montérok drobné piliny. [A. Baláž]; pren. Čo sa omieľa toľké roky, upadne do zabudnutia, zapadne prachom. Škoda ofukovať. [B. Tinák] 3. (koho čím) ▶ fúkať na niekoho dym z cigarety, cigary a pod.: nebude o. spolustolovníkov dymom 4. (koho, čo) ▶ (o prúdiacom vzduchu, vetre) fúkaním zasahovať, ovievať: ventilátor nás príjemne ofukuje; telo mi ofukuje letný vetrík; Cez otvorené okno [auta] ma ofukoval vietor a vlasy mi poletovali okolo tváre. [B. Štrauchová]; Ocenili sme účinné ofukovanie čelného skla vo vlhkom počasí jednoduchým stlačením tlačidla. [HN 2005]; neos. príjemne ma ofukovalo 5. expr. (koho) ▶ priveľmi, úzkostlivo sa o niekoho starať a odstraňovať mu z cesty prekážky, rozmaznávať: keby bola doma, tak ju ofukujú, opatrujú; Skoro mesiac ležal v posteli, ofukovaný celou rodinou. [D. Dušek] ◘ fraz. expr. miesto mu ofukujú veľmi si ho ctia, prehnane sa oňho starajú ▷ dok. k 1, 2, 4 ↗ ofúkať, k 1 – 4 i ofúknuť
ofúkať, ofúknuť p. pofúkať 1
pofúkať 1. výdychovým vzduchovým prúdom spôsobiť ochladenie niečoho al. zmierniť bolesť • ofúkať • ofúknuť: (p)ofúkaj polievku, je horúca; (p)ofúkať, ofúknuť dieťaťu boľačku • odúchať: odúchať kašu, čaj
2. porov. fúkať 2
ofúkať, -a, -ajú i ofúknuť, -ne, -nu, -kol dok.
1. (čo, koho) fúkaním zasiahnuť, oviať, fúknuť na niečo, na niekoho: o. niekomu ranu, boľačku; Čakala, zapýrená v tvári, akoby i ju bolo ofúkalo a ošľahalo. (Karv.) Čos` ho ofúklo, opuchol ani dievča. (Kuk.); pren. expr. Pyšné dámy (ju) ofúkli (Jégé) pohrdli ňou.
2. (čo) fúkaním očistiť dačo, odstrániť prach z dačoho: o. stoličku dakomu
● ofúkal by mu miesto, ofúka mu miesto výraz, ktorým sa vyjadruje veľká zdvorilosť, starostlivosť, úcta voči niekomu ap.: Mamička mu bola miesto ofúkala. (Kal.) I to miesto ofúknem, kde si budeš mať sadnúť. (Kuk.)
3. (čo) ochladiť fúkaním: Potom si však ofúka a raz-dva posádže do seba. (Ráz.);
nedok. ofukávať, -a, -ajú i ofukovať, -uje, -ujú
ofúkať dok. strsl, zsl fúkaním oviať, ovanúť: Ňeho ňesmie vetríg ofúkaťi, hňeď je ňezdraví (Návojovce TOP); Ofúkaj si, lebo pálí (Lukáčovce HLO)
ofúkať dk 1. čo čím fúkaním oviať, fúknuť na niečo: (sova) prichodice ku gegich (včiel) klatum, takowe swogow gedowitow parow ofúka (PR 18. st) 2. čo fúkaním očistiť: L. (patróni milosti) kdiž k ním (starým farárom) pricházagú, místa gím ňeweďá dostatečňe ofúkaťi (BR 1785) priveľmi ich uctievajú