obťažný príd. namáhavý, ťažký: o. úsek cesty, o. cvik, o-á situácia;
obťažne prísl.;
obťažnosť -i ž.: stupeň o-i
obťažnosť, obtiažnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je obťažné, obtiažne, ťažké, vyžadujúce veľa (fyzického) úsilia, námahy, energie; miera namáhavosti, náročnosti; syn. namáhavosť, zložitosť; op. ľahkosť, nenáročnosť: o. práce, cvičenia; o. úloh na prijímacích skúškach; horolezecký terén vysokého stupňa obtiažnosti; hodnotiť o. súťažnej zostavy gymnastov; o. hry sa postupne zvyšuje; úroveň obťažnosti testu nastavili na strednú hodnotu 2. ▶ niečo zložité, namáhavé, čo treba riešiť; ťažký, namáhavý, náročný úkon, ťažkosť, problém: v začiatkoch podnikania prekonal nejednu o.; cestovateľ rozprával o obťažnostiach výpravy; pracovať na odstránení technických obtiažností
obtiažnosť ↗ obťažnosť