Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

no

I. spoj. priraď. vyj. (mierny) odporovací vzťah, ale: vykloní sa, no pre hmlu nevidí; skromné, no dobré jedlo; usiluje sa, no (jednako) nestačí

II. čast.

1. uvádza výpoveď a dodáva jej rozlič. hodnotiace odtienky: no dobre, no pravdaže, no tak vidíš; chceš? – no, čo ja viem; no, pochlapil si sa; i no, no, nono (pri chlácholení): no, no, netreba sa hneď hnevať; i nože, nolen vyj. pobádanie: nože mi pomôž! nolen ešte pridajte!

2. hovor. expr. ako samostatná výpoveď vyj. súhlas, áno, pravdaže, tak: si spokojný? – no! no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), pravda: urobíme to, no nie?

● expr.: no toto! výraz údivu al. rozhorčenia; no a? (v replike) sú nejaké námietky? no zbohom! výraz rezignácie; že len no, až no veľmi (dobre)

III. cit.

1. i nono vyj. pohrozenie: nono, to nesmieš!

2. vyj. povzbudzovanie, výzvu ap.: no! súri ho otec

nielen – no aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

nielen – no i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

nielenže – no aj spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

nielenže – no i spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

no, no, no, no, no, no, nó, noó cit.

no, nó, nóó čast.

no spoj. priraďovacia

No zn. chem. ▶ nobélium nobelium

no¹ spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odporovací vzťah; syn. ale: bola to skromná, no dôstojná oslava; je už postarší, no stále šarmantný a galantný; také niečo nečakali, no stalo sa; chcela vyskočiť, no vtom sa jej zakrútila hlava; vychovávali ho prísne, no zároveň láskavo; celý zápas viedli, no nakoniec prehrali; vedela, kto volá, no nepovedala mu to; chlapec mal ráno o piatej prísť do lesíka za dedinou, no zaspal a zobudil ho až hukot nákladných áut [A. Baláž]; Vtedy [v minulosti] chodili pracovať muži, no teraz odchádzajú za prácou do USA väčšinou ženy – ako aupairky. [Slo 2002]
2. v spojeniach no jednako, no predsa, no aj tak ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky, a jednako, ale jednako, a predsa, ale predsa: nechcelo sa mu tam ísť, no jednako sa pobral; nemal už síl, no predsa bežal; nič nechápala, no aj tak mala radosť, že im pomohla; Hoci v mokrom, no predsa slávnostnom jarnom rúchu víta Bratislava výročie svojho oslobodenia. [Vč 1978]
3. ako súčasť dvojčlennej spojky síce – no ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky al. obmedzenia: najlepší síce nebol, no usiloval sa; v rozpakoch sa začal ospravedlňovať, že táto kniha síce má byť vystavená na policiach, no nesmie sa predávať [J. Lenčo]; Čertov síce niet, no vo mne, ak už nie čertovské, aspoň dačo huncútske môže byť. [V. Šikula]; Vo wilsonovskom policajnom zbore síce slúžil iba druhý rok, no všetci ho poznali ako odvážneho a inteligentného muža. [M. Hvorecký]
4. ako súčasť dvojslovnej spojky no aj ▶ vyjadruje a) stupňovací vzťah, okrem toho, navyše aj: ovláda výborne nemčinu a angličtinu, no aj španielčinu; boli tam Trenčania, no aj Liptáci, Oravci a Spišiaci; rodičia nás chceli uživiť, no aj poriadne vychovať b) odporovací vzťah (zároveň, súčasne v protikladnej kvalite): láska prichádza, no aj odchádza; bolo to strašné, no aj smiešne; je mäkký a nežný, no aj neúprosne tvrdý; čo sa stalo? – opýtala sa jemne, no aj trocha prísne
5. ako súčasť dvojčlennej spojky nielen – no aj ▶ vyjadruje stupňovací vzťah, nielen – ale aj: vrátili sa nielen unavení, no aj hladní a smädní; pri čítaní knihy nielen pookriali, no aj sa schuti zasmiali; Lenže si dospelá, si zodpovedná nielen za seba, no aj za dve deti, tak nečakaj, došľaka, že všetci ti budeme riadiť život! [B. Štrauchová]
6. v spojení no len čo vo funkcii podraďovacej spojky ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej časovej následnosti voči deju hlavnej vety, len toľko čo, hneď ako: Vrátili sa pred prvým úderom hromu, no len čo zavreli za sebou dvere, rozleteli sa samy od seba. [K. Lazarová]; Bol to zelený stroj, no len čo vzlietol a odletel, bol by každý odprisahal, že je modrý. [L. Ballek]; Prepáčte. Teraz pracujem, no len čo skončím, navštívim vás a všetko dáme do poriadku! – bolo na modrej kartičke. [M. Zelinka]

no² čast. 1. i nó, nóó ▶ uvádza výpoveď a dodáva jej rozličné hodnotiace odtienky (uvažovanie, váhanie, rozpaky, priaznivé hodnotenie, pohŕdanie, vyhrážanie sa a pod.): no pravdaže; no dobre, ako chceš; no vidíš, čo som ti hovoril!; no veď vieš, čo chcem povedať; no tak čo, ako bolo?; no keď ste už tu, tak poďte!; no aspoň ty príď!; no, už by sme mali ísť; no a odvtedy sme ho nevideli; chceš? – no, čo ja viem; pamätáš sa na našu susedu... nó... ako sa volala?; no počkaj, veď ty dostaneš!; Jožo je kto? – No, Jožo je môj brat. [K. Bendová]; No, pochlapil si sa... To sa mi páči! [Ľ. Zúbek]; No konečne, už som sa zľakol, že ma dnes nepokarháš! [M. Hvorecký]; Nóó. Bol to zaujímavý chlap, mocný. [V. Šikula]
2. ▶ pripája sa k otázke a vyjadruje výzvu, zdôraznenie pobádajúce na odpoveď: no? – pozrel na mňa otec prísne; Spomeň si, kde sa začala civilizácia? No! – Dievča čušalo. [J. Blažková]; A pozdraviť? – pokračovala učiteľka. – No? – Keď som neodpovedal, vstala. [P. Hrúz]
3. i nó, nóó hovor. expr. ▶ ako samostatná výpoveď vyjadruje obyč. súhlas, prisvedčenie; áno, hej, pravdaže: chceš ísť s nami? – no!; videl si to? – nó!; ste spokojní? – nóó!; tak, ty tu pracuješ? – no... hej; Aj prsia má pekné, veľmi pekné. Peknučké, nóó! [J. Fekete]
4. ▶ vyjadruje pobádanie k nejakej činnosti, povzbudzovanie, výzvu a pod., nože, no len: no poď už, neokúňaj sa!; no tak hovor!; no vzchop sa!; no neplač už!; no dajme sa do práce!; no tak pomôž mi!
◘ fraz. až no veľmi: bola tam nuda až no bola tam veľká nuda; no a? (v replike) a) vyjadruje očakávanie ďalšieho vysvetlenia al. uvedenia výsledku, čo bolo ďalej?, ako to dopadlo?: Dnes sme písali test z matematiky. – No a? – pýta sa matka nedočkavo. b) vyjadruje nesúhlasný, odmietavý al. znevažujúci postoj k predchádzajúcej výpovedi, čo je na tom: To tu chceš len tak sedieť? – No a?; no a čo? (v replike) vyjadruje nesúhlasný, znevažujúci postoj k predchádzajúcej výpovedi, čo je na tom: Počúvajú nás. – No a čo? Nech si počúvajú.; no čo vyjadruje zľahčovanie al. znevažovanie: flegmaticky vzal na vedomie, že ho vyhodili: no čo, aspoň nebude platiť stranícke príspevky; možno si niekto povie: no čo, sedíš si a maľuješ; hovor. no čo už vyjadruje rezignovaný, niekedy zľahčujúci postoj k vzniknutej situácii: skúšku som nespravil, no čo už, vyjde to nabudúce; no dobre vyjadruje (rezignovaný) súhlas; no dovoľ/dovoľte! vyjadruje rozhorčenie, nesúhlas; no hrôza! vyjadruje zdesenie, zhrozenie, údiv; no len aby! vyjadruje pochybnosť o platnosti predchádzajúcej výpovede: Neboj sa, prídem načas. – No len aby!; no len no vyjadruje pohrozenie, varovanie, výstrahu: no len no! – zahriakla ju matka; no nič [to] nestala sa veľká chyba, nestala sa až taká vážna vec, to nevadí: ušiel mi autobus, no nič to, pôjdem ďalším; no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, veď uznaj(te), že je to tak, však, všakže, pravda: človek sa môže mýliť, no nie?; no prosím! a) vyjadruje rozhorčenie: No prosím! Pol jedenástej a jeho niet!; No prosím! Tak my ho vyrušujeme! b) nech sa páči (obyč. vyslovené ostro, odmerane): Môžem sa vás niečo opýtať? – No prosím!; no toto! a) vyjadruje údiv: No toto! Karol? Si to ty? b) rozhorčenie: No toto! To je neslýchané!; no veď hej/áno vyjadruje zdôraznený súhlas, prisvedčenie, to je úplne samozrejmé, o tom ani nepochybujem; no veď preto (obyč. ako replika v dialógu) vyjadruje uspokojenie, často spojené s vyhrážkou: Nesťažujem sa, iba tak hovorím. – No veď preto!; no zbohom! al. no nazdar! al. no servus! vyjadruje a) nepríjemné prekvapenie, rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie b) žartovné povzdychnutie nad situáciou; expr. že len no veľmi (dobre); úplne, absolútne: ak by odoberali vodičský preukaz za každé porušenie predpisu, tak by sa dodržiavala rýchlosť, že len no!

no³ cit. (píše sa za ním čiarka al. výkričník) 1. i no, no; no, no, no ▶ vyjadruje pohrozenie, varovanie, výstrahu; syn. nono, no-no, nonono, no-no-no: no, len nie tak zhurta!; no, no, to nesmieš!; No, no! Nebuď neúctivý. [J. Fekete]; No, no, len sa nestavaj na zadné. [M. Zelinka]
2. i noó; no, no; no, no, no ▶ vyjadruje chlácholenie, upokojovanie, utišovanie: neboj sa, no, pokojne; no, no, dieťa moje, neplač; no, noó, netreba sa hneď hnevať!; no, no, no, čo som ti urobil?; Privítal ho zúrivý psí brechot. – No, no, no, Pajtáš! Len ty nebreš! – tíšila ho kmotrova dcéra, ktorá vybehla z chalupy. [K. Lászlová]
3. ▶ vyjadruje pobádanie k nejakej činnosti, povzbudzovanie, výzvu, rozkaz a pod.: no! vstávaj!; no! – súri ho; Čierny, nedaj sa! Riavka, pomôž mu, no! Riavka! [L. Ťažký]; Vysadni, no, pohni sa už! – nemohol som vydržať na mieste. [Sln 1972]

No chem. zn. pre nobélium

nó neskl. s. ‹jap› div. japonská klasická hra s tancom, recitáciou, spevom a hudbou predvádzaná mužmi v drevených maskách

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

ha, há 1. pripája sa k otázke na zdôraznenie • he • hé: Kde si bol, ha, he? • no: Čo to máš, no?

2. p. ach 1

no 1. vyjadruje pohrozenie • nono • pozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nuž • mno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • nože • nolen: No(že), nolen, daj sa už do práce! • nuž • tak • teda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro! • hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1

servus 1. priateľský, familiárny pozdrav • ahoj • expr.: ahojček • ahojko • subšt. ahojte (pozdrav mladšej generácie): Servus, ahoj, kamarát! Ahojček, ahojko, kde si sa tu vzal? • čao • čau • expr. čauko • subšt. čaute (pozdrav mladšej al. najmladšej generácie): čao, čau, už musím ísť • subšt.: sevas • nazdar

porov. i dovidenia

2. hovor. vyjadruje znevažujúci postoj • zbohom • spánombohom: No servus, no zbohom, ty si tomu dal! • no • ná • no teda: No, ná, no teda, ty vyzeráš!

tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno

však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že

no¹ spoj. priraď. (pred ňou sa píše čiarky)

1. odpor. spája dva vetné členy al. dve vety priraďovacieho súvetia s odporovacím významom, ale, avšak, lež: dve reťaze nevysokých, no veľmi malebných kopcov (Vaj.); Rada by slovom uľaviť, no nevie ho nájsť. (Greg.) Zdalo sa jej, že je chudý, no bol to klam. (Kal.)

2. uvádza samostatnú vetu, ktorá má odporovací význam vzhľadom k predchádzajúcej výpovedi: Postavil sa chlapček najprv na štyri a chcel vstať. No pristúpil ten dlhý vigan a bac! (Ráz.-Mart.)

3. v spojení nie iba... no i má stupňovací význam, nielen... ale aj: typ človeka nie iba zlého s skazeného, no pritom i naničhodného (Jes-á)

no² čast.

1. (obyč. v spojení s inou časticou al. spojkou; medzi nimi sa nepíše čiarka) uvádza rozličné druhy viet citového zafarbenia a má zdôrazňovací význam: No pravdaže! (Kuk.) No kdeže! (Bend.) No poďme, ujček! (Krno) No čo je? (Žáry) No tak vidíš. (Zúb.) No len uváž. (Tat.) No a trochu i tej pálenky. (Chrob.)

2. nadväzuje na predchádzajúcu súvislosť v reči: No, teraz je už dobre. (Ráz.) Bude ako v raji. No, čo ešte chcete? (Taj.)

no³ cit. (obyč. sa za ním píše čiarka)

1. i nó vyjadruje uvažovanie, usudzovanie, priaznivé hodnotenie: No, pochlapil si sa... (Zúb.) Pozrite ho len, ako ju poriadne spravil. No! (Kuk.) Nó — to ti dobre bolo zajatému! (Jil.)

2. i nnno vyjadruje pocit spokojnosti po dosiahnutí niečoho: Nó! — uspokojil sa Daňo. (Laz.) Dotiaľ vstáva, dotiaľ padá, až konečne — hop!... Nnno! povie si ako po namáhavej robote. (Ráz.-Mart.) Nnno, — zamliazgal ústami akoby bol sardinku prežrel. (Jes.)

3. i noó vyjadruje prekvapenie, údiv: No, tu ho máš! (Al.) „Čo vás do toho?“ — na to ona. „Noó? Aká je to reč?“ — oči čierne sa mu zagúľali. (Tim.)

4. vyjadruje rezignáciu: Motory stoja. Už je po nich. No zbohom! (Bedn.)

5. i nno vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie k nejakej činnosti, núkanie, rozkaz; (s opytovacou al. rozkazovacou melódiou) vyjadruje otázku, vyzvanie na odpoveď: Ujček, nože ho, no! (Taj.) Hovorte už raz, no! (Jégé) Nno! — súri ujo. (Hor.) No? — opýtal sa Bartoš. (Hor.) No...? obrátil sa k nemu rezko Vlačuha. (Skal.); vo výraze no a? vyjadruje očakávanie ďalšieho vysvetlenia, uvedenia výsledku: „Až doteraz som bol u doktora,“ hlásil hneď vo dverách. „No a?“... opýtala sa mať. (Zúb.)

6. i nono i no, no, expr. i nonono i no, no, no (príp. i viackrát opakované no) vyjadruje uspokojovanie, chlácholenie: No, no, však to hádam u teba tak zle nevyzerá. (Kal.) No, no, netreba sa hneď zato nadúvať. (Kuk.) Nonono, nebude to také smutné. (Jégé) Nononono! Nemusíš sa urážať (Jes.) No, no, no, ešte si to najprv i ja pozriem. (Jégé)

7. i nono i no, no vyjadruje ohradenie sa, odpor, nesúhlas: No, len už zas začínaj lamentácie. (Taj.) No, no, nie ste anjelmi ani vy. (Jégé) Nono, viem čo sa patrí. (Taj.)

8. i nono, expr. i nonono (príp. i viackrát opakované no) vyjadruje pohrozenie, varovanie, upozornenie: No, počkaj, veď mu ja dám! (Al.); často vo výraze no len, no: No len, no, dievča. Len by si svoj skutok neobanovala! (Taj.)

9. vyjadruje ironické záporní hodnotenie, pohŕdanie, podceňovanie: No, má sa ti čo páčiť. (Urbk.) To som si deti na krásnu matku zveril. No, na moj veru! (Al.); vo výraze no veru: No veru! má i kto prísť. (Taj.)

10. vo výrazoch že len no, až no má zdôrazňovací význam: Vám by vedno tak dobre bolo, že len no (Dobš.) veľmi dobre. V národe bolo veselo až no! (Zgur.) veľmi veselo

no
I. spoj. priraď. csl vyjadruje odporovací vzťah, ale: Aľe mám aj takú ňísku, takú kämenú, no aj f téj sa upečie (Ležiachov MAR); Sä povedá, že jedna ľebo dve makovice, no mňä sä to daromňe dozvedáš, já som to ňerobila (Žaškov DK); Doháňe bole tuvo rozmetanej po uľici, no mi zme ziaťi ňesmeľi (V. Lom MK); Tí nemajú kravi, no tam ti ih držia, sami tam že sa (Podmanín PB); A vona (čiapka) mi začala horec, no ňezhorela calkom, aľe už na ňej ostal taki znak (Brezina TRB); Maľi i take kolovrati, no vecej zme predľi na rukoch (Kokšov-Bakša KOŠ)
II. čast.
1. csl uvádza výpoveď a dodáva jej rozličné hodnotiace odtienky: No prauda sa tag robilo? (Vrbie RUŽ); No, Bože Hospoďiňe, ďakujem ťi, že ma tá mantoha aspom takto nahala, ľebo už choďiťi ňevládzem (Lešť MK); No, pojďeme zajtrá do mesta (Detva ZVO); No pohňi! (V. Bielice TOP); No víte, volakedi sa chodzilo do Trnavi pre tí truhle (Ružindol TRN); No co robíte? (Brodské SKA); Bra_ci nárokuval na šecko, čo on, nó, no ja_kebi ból nevién čo (Trenč. Závada TRČ); No huscejšie bi hadam (mlieko) mohlo bic (Podmanín PB); Aľe jag išlo śe kerscic, no ta už rekliček śe kupil taki dzirkati, i košuľečka i čepčik (Buglovce LVO); No a śme prišľi z borouňicami dolu, ta śme śe išľi bavidz do humna na popki (Sokoľ KOŠ); No a jak toti šeregľi cahal pres prach, spadla mu jedna šeregľa na nohu (Brezina TRB)
F. mali ovoťá aňi len no! (Bošáca TRČ) - veľmi veľa; tolko sa k tomu strojili aňi len no! (Bošáca TRČ) - príliš, veľmi; bolí ma tá noha ani no (Bzince p. Jav. NMV) - veľmi
2. i nó, vyjadruje súhlas; áno, pravdaže: Bou̯ si f kiňe? - Nó (Košťany n. Tur. MAR); Pučianka, aj tu sa to jedlo? No, no! (Lipník PDZ); Máž dost? - Nó, bárkolko (Brodské SKA); Mau̯ das šternadz roki? - No, no, to uun buu̯, to bitaňina (Sobrance)
3. potvrdzuje (vlastnú) výpoveď al. v spoj. so slovom nie očakáva súhlas spolubesedníka; veru, tak je; všakže: A prešlo ím to. No! (Žaškov DK); No ňe že kino bolo šumne? (Jasenov HUM); A šicki ročňiki me chodziľi vjedno. No (Brezina TRB)
4. prerušuje výpoveď a uvádza opravu príp. spresnenie použitého slova al. výpovede: Že mu jeho žena, no, mama tomu sejnovi, iďe naproťi (Lešť MK); Edo_ráz mä volá, žebi son šou̯ pomuoci, no pobraňiťi (Kokava n. Rim. RS); F prikľece za šparhetom bula taka mesnosc, no kucik (Rozhanovce KOŠ)
5. nadväzuje na predošlú výpoveď: Jáj, tam na ťisíce chlapcou zomrelo na maláriju. No, aľe ja so_mau̯ trocha šťasťia (V. Lom MK)
6. používa sa ako výplň (i viackrát v jednej vete), často dotvrdzuje vlastnú výpoveď bez očakávania reakcie spolubesedníka: Drožďie sa daju do mľiečka, no, cukru troška, no a potom z vodou, no (Ležiachov MAR); Choďievajú predávaď aj doma sa nahá, no (Devičie KRU); Paholeg dostal ocasné, povedzme si padesát, dvacat korún, teda jaké koni boli, no (Modranka TRN); To bul nasat, co už bul vuz okuti, no (Nemešany LVO)
III. cit. i nó, ňo, nono (i viackrát opakované no) vyjadruje
a. chlácholenie, upokojenie: Nó, nó, neplač, len cichučko, to préjde (Zvončín TRN); Ňo, ňo, už budzeš papac, mama da papu (Sobrance)
b. výstrahu, varovanie, pohrozenie: No, len sa opováš! Nono, budem ťa pacat! (St. Hory BB); No, tomu ti ľen daj pokoj! (Hont. Moravce KRU); Nono, neslobodno takia robič! (Kameňany REV); No počkaj! (Lešť MK); Nono, neháš to, nononono! (Zvončín TRN); Nono, to nesmíš! (Lukáčovce HLO); Že ce ňepodrape po uhoch! Ňo, ňo! (Fintice PRE)
c. úľavu: Nno, a uš sme tu! (Prosné PB)
d. pobádanie: No pohňi! (V. Bielice TOP)
e. nó sa, vyjadruje poháňanie volského al. kravského záprahu, hajs, hejs: Široň, Bico, iďeme v meňe božom, nó sa, sá! (Dol. Lehota DK)

no
I. čast nadväzuje na predchádzajúcu výpoveď: no, ber každý príklad, jak ten svet klame rád (ASL 1687); kresztzani, chtoré sme pravej véri, no chvalyme Boha vsitzi (HPS 1752)
II. cit vyj.
1. upozornenie, varovanie: no, krsni otecz, ti mag pokog (TURIEC 1729)
2. začudovanie: admirantis: ágágág, no, úúú (KrG 1704)