mrož -a mn. N a A -e m. morský cicavec s hrubými fúzmi a veľkými klami, zool. Odobenus;
mroží príd.: m-ie fúzy i pren. expr. ovisnuté
mrož G a A -ža pl. N a A -že m.
mrož G a A -ža pl. N a A -že m. ⟨rus. ‹ lap.⟩ ▶ veľký morský cicavec z čeľade mrožovitých so zvráskaveným telom, hrubou, takmer hladkou kožou, dlhými klami a hrubými fúzmi, žijúci na pobreží Severného ľadového oceána: mláďa mroža; na ľadovej kryhe sa vyvaľovali mrože; Eskimáci lovia tulene a mrože; Zdvihol ňucháč a brechal na hučiace vlny, na húf morských mrožov. [LT 1991] □ zool. mrož ľadový Odobaenus rosmarus
mrož -a m. ‹r < lap› zool. morský cicavec rodu Odobaenus s mohutnými očnými zubmi, hrubými fúzmi a s končatinami podobnými plutvám: m. ľadový;
mroží príd.: m-ie kly; pren. expr. m-ie fúzy
mrož, -a, mn. č. -e m. morský cicavec; zool. m. ľadový (Trichechus rosmarus)
● má fúzy ako m. dlhé a ovisnuté;
mroží, -ia, -ie príd.: m-ie kly; pren. žart. m-ie fúzy dlhé a ovisnuté