meteľ -le -lí ž.
meteľ -le -lí ž. zastaráv. ▶ silný vietor sprevádzaný hustým snežením, fujavica, metelica: vonku sa strhla m.; nad ránom m. utíchla
fujavica víchrica spojená so snežením • metelica • chumelica • chumeľ • kúrňava: prihnala sa fujavica, metelica • expr.: fujak • meteľ: vonku zúri fujak, meteľ • nár.: chujava • chujavica • šibavica
meteľ, metelica p. fujavica
meteľ, -le, -lí ž. metelica: m. snehu, prachu, dažďa; piesková m.; pren. expr. m. myšlienok (Fig.) vírivá spleť;
meteľný príd. zried.: m-á spŕška (Hviezd.) dážď s metelicou
meteľ p. motýľ
meteľ ž. víchrica spojená so snežením, metelica: metel (Rozbehy SEN)
metelica, meteľ ž snehová búrka, fujavica, chumelica: wssudy welike promeny po wssem swete a temer gako negaky zawrat, wichrica a metelice (HPP 1754); tempestas nivosa: metel, metelice (PD 18. st)