Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mešita -y -šít ž. mohamedánska modlitebňa

mešita -ty mešít ž.

mešita -ty mešít ž. ⟨tal. ‹ špan. ‹ arab.⟩ ▶ cirkevná chrámová stavba moslimov s kupolou zastrešujúcou veľkú sálu bez stoličiek a lavíc, s výklenkom a kazateľnicou, slúžiaca najmä na vykonávanie piatich hlavných modlitieb počas dňa: moslimské, šiitské mešity; bagdadské, turecké mešity; štíhly minaret mešity; zlatá kupola mešity; bohatá výzdoba mešít; ranná modlitba v mešite; vyzuť sa pred vstupom do mešity; m. je najtypickejšia stavba islamskej architektúry ▷ mešitka -ky -tiek ž. zdrob. i expr.: Hneď vedľa hotela stála malá historická mešitka s minaretom. [Blu 2010]

mešita -y ž. ‹t < šp < arab› moslimská chrámová stavba, modlitebňa: m. so štíhlymi minaretmi;

mešitový príd.

kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)

mešita, -y, -šít ž. mohamedánska modlitebňa: turecké, maurské m-y; m. s minaretmi