Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať tĺcť mlátiť búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepať báchať búšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekať rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: prať ráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiť tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látať drať drviť degviť ťať lomiť sekať rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiť obšívať maľovať mastiť mydliť česať mangľovať hasiť: hluší, obšíva psa metloušľahať šibať švihať plieskať práskať korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackať fackovaťexpr.: oflinkovať páckať čapcovať čiapať fliaskať flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovať buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať chlomaždiť šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiť tentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacať bicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkať lupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopať búchať búšiť buchotať tĺcť tlkotať trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepať tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať usmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiť kántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkať blikotať blinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať sa mihotať sa mrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkať požmurkávať požmurkovať požmurovať klipkať poklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňať škamrať škamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

p. aj trblietať sa


lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúť priliepať sa prilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sa nalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sa zlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


lipkať sa p. lepiť sa 1


lipkať 1. p. plieskať 1 2. p. biť 2


plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskať tlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčomšľahať lupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkomexpr. lipkať: vo vetre lipká zástava

2. udierať dlaňou • fliaskať flieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlavafackať zauškovaťexpr.: čapcovať oflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanieexpr.: ťapkať ťapať tľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krkunár. fácať

3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotať špliechať špľachotať šplechotať špľachtať šplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člnečliapať čľapotať čľapkať čliapkať čapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokovtlieskať

4. p. hádzať 1 5. p. tárať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lipkať, -á, -ajú nedok. nár. expr.

1. plieskať, lupkať: Sukienka už lipká vo vetre. (Ráz.)

2. (koho, čo) biť, udierať: Často ma po hlave lipkali. (Urbk.)


lipkať sa, -á, -ajú nedok. expr. mierne, slabo sa lepiť: Keď sa (šťava) lipká na kraj nádoby, vtedy sa vsype cukor. (Vans.)

lipkať nedok.
1. miest. zsl vydávať slabé svetlo nerovnakej intenzity, blikať: F peci uš ľen ľipká (Prosné PB); lipkať (Kubrica TRČ)
F. ešče héj to ľipká (Prosné PB) - dobre a rýchlo myslí, zapaľuje jej to
2. expr. plantať sa, triasť sa: Nohi mu len lipkali (Bošáca TRČ)
3. živoriť: Celá mladozď ostala voľaďe f krčme, poveda_ci ňedal, teraz mosí ľipkať (Čičmany ŽIL)
4. málo jesť, zobkať: Zaz ňiž ňejjé, furd len lipká (Chocholná TRČ)


lipkať p. klipkať


lipkať sa nedok. gem, šar lepiť sa: Tá burina sa mi na ruke buďe ľipkaťi (Kokava n. Rim. RS); Bu som sa ližovať, ale sa pu̯ano, bo sa lipkau̯o (Švermovo BRE); Tak śe mi ľipkaja ruki, bom z miadem robila (Dl. Lúka BAR)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu