lápať, ľapať p. liapať
liapať nedok. (lápať, ľapať) expr. 1. zsl, vsl tárať, hovoriť hlúposti: Kedi uš prestaňeš ti hlúposci lápat? (Bošáca TRČ); Ti už barz veľo ľapeš (Markušovce SNV); Ket śe dva babi zejdu, ta to znaju teľo ľapac, co strach (V. Šariš PRE); Ľem bi ľapala cali dziň (Dl. Lúka BAR) F. ľape, pľece, co śe jedno druheho ňetrime (Dl. Lúka BAR), ľape dva za tri (Kendice PRE) - tára dve na tri; chto veľo ľape, skoro śe ochľape (Hrabkov PRE) - dostane sa do nepríjemností 2. hádzať, kydať: Lápe to šecko dohromadi (Brodské SKA); Ľapal blato do dziroh v mure (Studenec LVO); ľiapať (Prievidza) 3. spiš padať vo veľkom množstve (napr. o snehu): Śňeh ľem tag ľapal (Kluknava GEL) 4. vypúšťať výkaly: Kaje chojí, taje ľiape (Prosné PB)