lakovač -a m. pracovník, kt. lakuje (lakom);
pren. expr. kto prikrášľuje skutočnosť;
lakovačka -y -čiek ž.;
lakovačský príd.: l-á dielňa;
lakovačstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. povolanie lakovača
2. dielňa, podnik, kde sa lakuje
lakovač -ča pl. N -či m. 1. ▶ kto (odborne) nanáša lak natieraním al. striekaním; syn. lakovník: vyučený l.; l. kovov, áut; robiť lakovača; prijať miesto lakovača 2. publ. al. hovor. ▶ kto si vymýšľa, zastiera al. prikrášľuje skutočnosť: l. skutočnosti; to je len taký l.; lakovači dejín [DF 2001] ▷ lakovačka1 -ky -čiek ž.