lafeta -y -fiet ž. časť (dela), na kt. spočíva hlaveň: viezť rakvu na delovej l-e na znak vys. pocty;
lafetový príd.
lafeta -ty lafiet ž.
lafeta -ty lafiet ž. ⟨fr.⟩ 1. voj. ▶ podstavec na hlaveň dela umožňujúci jej nakláňanie a otáčanie: kruhová, spodná l.; na výrobu lafiet sa používa hrabové drevo; viezť truhlu na lafete pri slávnostnom, obyč. štátnom pohrebe 2. tech. profes. ▶ súčasť striekacej techniky, lafetová prúdnica: zlikvidovať požiar lafetou; napojenie lafety pri objemoch nad dvetisíc litrov 3. ban., stav. ▶ hydraulicky ovládateľná konštrukcia slúžiaca na posúvanie obyč. vŕtacích kladív do vrtu: l. inštalovaná v jame
lafeta -y ž. ‹n < f› voj. súčasť dela, na ktorej spočíva hlaveň, ktorej zabezpečuje pohyblivosť: delová l.; rakva so zosnulým vezená na l-e dela;
lafeta, -y, -fiet ž. voj. časť dela, ktorá slúži ako podstavec pre hlaveň: delová l.;
lafetový príd.: l-é rameno
lafeta ž. (laféta) tes. drevený hranol určený pod koľajnice; podval: Veru, aj laféti zme robívali (Malacky)