Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lúpať¹ -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce; l. fazuľu vylupovať; l-ný hrach

2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu

// lúpať sa

1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e

2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e

lúpať² -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene

lúpať -pe -pu/-pajú lúp/lúpaj! -pal -pajúc -pajúci -paný -panie nedok.

lúpať sa -pe sa -pu sa/-pajú sa lúp sa/lúpaj sa! -pajúc sa -puci -pajúci sa -panie sa nedok.

lúpanie -nia s. drev. ▶ technologický proces, pri ktorom sa z valcovitého kmeňa zmäkčeného tepelnou prípravou krája na lúpačke pás dyhy: centrické l. vytvárajúce súvislý pás dyhy; excentrické l. vytvárajúce jednotlivé listy dyhy; l. dýh ▷ ↗ i lúpať

lúpať sa -pe sa -pu sa lúp sa! -puc sa/-pajúc sa -puci sa/-pajúci sa -panie sa nedok. 1. ▶ (o pokožke) zbavovať sa povrchovej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: od slnka sa už celá lúpeš; od morskej vody sa im lúpe koža; v lete sa jej vždy lúpal nos
2. ▶ oddeľovať sa, odpadávať od povrchu, olupovať sa: maľba praskala a lúpala sa; na strope sa lúpala farba; Lúpala sa z neho [z domu] omietka, obnažovala tehly. [H. Dvořáková]
▷ dok. ↗ olúpať sa

lúpať¹ -pe -pu lúp! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -paný -panie nedok. (čo) 1. ▶ odstraňovať vrchnú vrstvu, šupku a pod., čistiť; syn. šúpať: l. zemiaky, jablká; zubami lúpal mandarínku; jelenia zver lúpe kôru stromov
2. ▶ odstraňovať vrchnú vrstvu a z vnútra vyberať plod, lúskať, lúštiť: l. arašidy; l. si čerstvé orechy; lúpala fazuľu, hrach na obed; mandle pred lúpaním dáme do vriacej vody
3. i drev. ▶ odstraňovať kôru, olupovať: l. kôru zo stromov; od včasného rána do neskorého večera lúpali kmene; výroba dýh lúpaním guľatiny; Chodievali ta na rúbanisko na tri i štyri týždne lúpať stromy, čo nastínali rubači. [A. Habovštiak]; Potom hlasy zmĺknu a hora zase počuje len klopanie sekier a šuchot lúpanej kôry. [L. Ťažký]
▷ opak. lúpavať -va -vajú -val; dok. ↗ olúpať

lúpať² -pe -palo nedok. neos. (koho v čom; zried. čo) ▶ vyvolávať ostrú, bodavú, nepríjemnú bolesť, bolieť, pichať, lámať (napr. pri reumatizme); syn. štiepať: lúpe ho v kostiach; lúpalo ma v kolene; lúpe ma v krížoch, asi bude pršať

olúpať -pe -pu olúp! -pal -puc -paný -panie dok. 1. (čo) ▶ zbaviť vrchnej vrstvy, šupky a pod., očistiť; syn. ošúpať: o. banány, cibuľu, zemiaky; vajcia olúpeme a posolíme; pred krájaním salámu olúpte!; olúpané jablká nastrúhajte
2. (čo (z čoho)) ▶ lúpaním odstrániť z povrchu; syn. ošúpať: o. šupu z cukety; z jedného pomaranča olúpeme časť kôry
3. (čo (z čoho)) ▶ odstrániť vrchnú vrstvu a vybrať zvnútra plod, vylúpať, vylúskať, vylúštiť: o. vlašské orechy; o. krevety; o. hrach, fazuľu; olúpali si pečené gaštany
4. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ ostrým predmetom odstrániť z povrchu stromu al. kra kôru; syn. ošúpať: olúpali od kôry 150 tenších stromov; olúpali veľký kus z gaštanového kmeňa; V lese vyhľadali niekoľko líp, olúpali ich z kôry, usúkali povrazy a pozväzovali drevo. [A. Masár-Tatranský]
▷ nedok. k 1, 3 ↗ lúpať, k 1, 2, 4 i olupovať¹

olúpať sa -pe sa -pu sa -pal sa -puc sa -paný -panie sa dok. 1. ▶ (o pokožke) zbaviť sa vrchnej vrstvy; syn. ošúpať sa, zliezť; syn. ošúpať sa: cez deň sa spáli a o tri dni sa olúpe; po jednom použití krému sa päty olúpu; nos sa mi olúpal
2. (z čoho; ø) ▶ oddeliť sa, odpadnúť z povrchu; syn. ošúpať sa: od základného náteru závisí, či sa krycí náter olúpe alebo nie; lak na nechtoch sa už olúpal; z pozinkovaného plechu sa olúpala farba
▷ nedok. ↗ lúpať sa, olupovať sa

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať

liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa

2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú

3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1

lúpať sa p. šúpať sa

lúpať¹ p. šúpať

lúpať² neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámať • lomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížoch • pichať (ostro): pichá ma v kolene • kálať: kála ma v kostiach

lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu • lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierka • rozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovce • lúpať • vylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu

2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov • lupkať • pukať: lúskať, pukať prstami

3. p. riešiť

odzrňovať zbavovať kukuricu zŕn • hovor. moržovať (na prístroji): odzrňovanie, moržovanie kukuričných klasov • lúpať (ručne)

pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožom • štuchať • štúrať • štárať • šparchať: štuchá, štára do osieho hniezda • ďubať • ďobať: dravec ďobe zobákom do zdochliny • stokať • stokýnať: stokať červíka na udicu • žihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

p. aj strkať 2

2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá oči • štípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípe • klať: po dlhom behu ma začne klať v boku • lúpať • lámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolene • kniž. obádať: strnisko obáda nohy

3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikať • subšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

4. p. strkať 1 5. p. podpichávať

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať triesky • kálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polená • rúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámať • lomiť • kálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohe • lúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene

šúpať sa zbavovať sa vrchnej vrstvy; oddeľovať sa z povrchu • lúpať sa • olupovať sa • odlupovať sa • zlupovať sa: tvár sa jej šúpe, lúpe; spálená pokožka sa mu šúpe, lúpe, o(d)lupuje • lieniť sa (o niektorých živočíchoch): had sa lieni; koža na nohe sa lieni • zliezať • liezť (o koži): koža na nose mu zlieza, lezie

šúpať zbavovať vrchnej vrstvy, šupky, kôry a pod.; odstraňovať z povrchu šupu, kôru a pod. • bieliť: šúpať, bieliť jablká, banány, šúpať kukuricu; bieli si kožku z ovocia • lúpať • olupovať • odlupovať • zlupovať • čistiť: lúpe, čistí fazuľu, olupuje vajce • hôliť: hôliť jablko, šupu z jablka • subšt. pucovať: pucuje zemiaky

lúpať¹, -e, -u, -ajúci (nár. i lúpiť, -i, -ia) nedok.

1. (čo) odstraňovať z dačoho povrchovú vrstvu, kôru, šupu, škrupinu, olupovať: l. jablko, l. zemiaky; pren. expr. Starý (Greguš) toho bláznivého vicebaróna iste poriadne lúpe (Vaj.) okráda, zdiera;

2. expr. (koho) biť;

dok. k 1 olúpať, k 2 vylúpať

|| lúpať sa (nár. i lúpiť sa) strácať povrchovú vrstvu, pokožku, kožku; odlupovať sa: koža, kôra sa lúpe, had sa lúpe, chrasty sa lúpu;

dok. zlúpať sa, olúpať sa

lúpať², -e nedok. neos. expr. (koho) (o bodavých bolestiach) pichať, bodať, lámať, bolieť: V hlave mu hučí a počína ho v nej trhať a lúpať. (Heč.) Odvčera ma lúpe v lakti. (Gab.)

lúpať sa nedok. odierať (napr. kožu), zliezať (o koži): Kvaža se mi z ruki lúpe (Revúca)

lúpať¹ nedok. (úpat)
1. miest. strsl, záh, trenč, vsl zbavovať rôzne plody (ovocie, zeleninu), ale aj inú potravu (vajcia ap.), príp. iné prírodniny (stromy) šupy, škrupiny, kôry a pod.: Drieň sa dá lúpaď na také šnuorki (Blatnica MAR); Tag ih (raky) lúpaľi a mäso s chvosta a s kľepetou jedľi (V. Lom MK); Mám žótia ruki, lebo som orechi lúpala (Nandraž REV); Tiato smreki lúbmo, ebi sä chrobaž nezala̋hla (Ratková REV); Buďeme lúpaťi veselo cesnak (Svätoplukovo NIT); Lúpaľi zme orechi (Prosné PB); Dali na to lúpané pšeno a zaléli to z vodu (Viničné MOD); Nám bíval aj lúpaní zemág dobrí (Dol. Súča TRČ); Išli kúpit opau̯ku, co bívau̯a na úpaňí pro statki (Radošovce SKA); Jednim bandurki lupadz roskazaľi (Sobrance); Hrach čisceľi, banduri lupaľi (Prešov)
L. lúpané kone (Dol. Súča TRČ) - dobre urastené, pevné kone
2. čiast. jstrsl, jzsl, jtrenč, kys, vsl vylupovať jadro, semeno z tvrdého obalu; lúskať: Daj aj mňe voľáku mišťičku na lúpaňia (Pukanec LVI); Kukurica sa lúpala z nožom alebo z ruku (Trakovice HLO); Už ma o_toho lúpaňá pre husi ruki bolá (Lapáš NIT); Ponáhlaj sa lúpaď hrach! (Návojovce TOP); Ked zme mali fazule alebo šošovice vác, nelúpali zme hu z ruku, ale zme to mlácili s cepámi (Šípkové PIE); Ti úski sa úpú alebo sa mosí omu̯ácit (Kunov SEN); Dachto jih (struky) ľem lupe z rukami (Sokoľ KOŠ); lúpať (hrach) (Smrečany LM)
3. odstraňovať kôstky z plodov: Večer pred vareňin ľekváru si gazďiná zavolala suseďi a známe lúpať sľúke (Pukanec LVI); Nájprf sa moseli také slifki lúpat, čo išli na lekvar (Dol. Súča TRČ); Viece, durandzie sa lúpad nedajú (Dl. Pole BYT)
4. odlupovať z povrchu: Nelúpaj si tú krastišku! (Rochovce ROŽ); Šva lúpeš tú stenu? (Kameňany REV)
5. turč, gem tĺcť niekoho Hibaj, už mu aj lúpau̯! (Ležiachov MAR); Prež ho lúpeš tó palicó? (Revúca); Mosíž ho aš tag lúpac? (Prosné PB)
6. strenč expr. mrkať, klipkať očami: Čo lúpež zrekáľmi, ic spac! (Prosné PB); Lúpala očima na chlapcvo (Prosné PB)

lúpať² nedok. (úpat) neos. strsl, zsl pociťovať bodavú bolesť (napr. pri reumatickom ochorení): Poprestidala som na voďe, ako ma teraz v nohách lúpe (Dol. Lehota DK); Úpe mia v hu̯avie (Brodské SKA); Lúpe ho v use i slise (Bošáca TRČ); Lúpa ma kolenách, buďe pršaťi (Návojovce TOP)

lúpať¹ nedok. (úpat)
1. miest. strsl, záh, trenč, vsl zbavovať rôzne plody (ovocie, zeleninu), ale aj inú potravu (vajcia ap.), príp. iné prírodniny (stromy) šupy, škrupiny, kôry a pod.: Drieň sa dá lúpaď na také šnuorki (Blatnica MAR); Tag ih (raky) lúpaľi a mäso s chvosta a s kľepetou jedľi (V. Lom MK); Mám žótia ruki, lebo som orechi lúpala (Nandraž REV); Tiato smreki lúbmo, ebi sä chrobaž nezala̋hla (Ratková REV); Buďeme lúpaťi veselo cesnak (Svätoplukovo NIT); Lúpaľi zme orechi (Prosné PB); Dali na to lúpané pšeno a zaléli to z vodu (Viničné MOD); Nám bíval aj lúpaní zemág dobrí (Dol. Súča TRČ); Išli kúpit opau̯ku, co bívau̯a na úpaňí pro statki (Radošovce SKA); Jednim bandurki lupadz roskazaľi (Sobrance); Hrach čisceľi, banduri lupaľi (Prešov)
L. lúpané kone (Dol. Súča TRČ) - dobre urastené, pevné kone
2. čiast. jstrsl, jzsl, jtrenč, kys, vsl vylupovať jadro, semeno z tvrdého obalu; lúskať: Daj aj mňe voľáku mišťičku na lúpaňia (Pukanec LVI); Kukurica sa lúpala z nožom alebo z ruku (Trakovice HLO); Už ma o_toho lúpaňá pre husi ruki bolá (Lapáš NIT); Ponáhlaj sa lúpaď hrach! (Návojovce TOP); Ked zme mali fazule alebo šošovice vác, nelúpali zme hu z ruku, ale zme to mlácili s cepámi (Šípkové PIE); Ti úski sa úpú alebo sa mosí omu̯ácit (Kunov SEN); Dachto jih (struky) ľem lupe z rukami (Sokoľ KOŠ); lúpať (hrach) (Smrečany LM)
3. odstraňovať kôstky z plodov: Večer pred vareňin ľekváru si gazďiná zavolala suseďi a známe lúpať sľúke (Pukanec LVI); Nájprf sa moseli také slifki lúpat, čo išli na lekvar (Dol. Súča TRČ); Viece, durandzie sa lúpad nedajú (Dl. Pole BYT)
4. odlupovať z povrchu: Nelúpaj si tú krastišku! (Rochovce ROŽ); Šva lúpeš tú stenu? (Kameňany REV)
5. turč, gem tĺcť niekoho Hibaj, už mu aj lúpau̯! (Ležiachov MAR); Prež ho lúpeš tó palicó? (Revúca); Mosíž ho aš tag lúpac? (Prosné PB)
6. strenč expr. mrkať, klipkať očami: Čo lúpež zrekáľmi, ic spac! (Prosné PB); Lúpala očima na chlapcvo (Prosné PB)

lúpať² nedok. (úpat) neos. strsl, zsl pociťovať bodavú bolesť (napr. pri reumatickom ochorení): Poprestidala som na voďe, ako ma teraz v nohách lúpe (Dol. Lehota DK); Úpe mia v hu̯avie (Brodské SKA); Lúpe ho v use i slise (Bošáca TRČ); Lúpa ma kolenách, buďe pršaťi (Návojovce TOP)

lúpať¹, lúpiť² ndk odstraňovať z niečoho povrchovú vrstvu, kôru odlupovať: tam lupili wdicky slobodne lati, krokwy, (s. l. 1576 E); chodiwal sem do Drienoweg a tam sem slobodne kuory lupal (DOMANIŽA 1617-19); Záborszky János Ivanka Pálowy gest nadal w ten čas, kdy se drewo lupylo (ZÁBORIE 1733); piso: od ssupiň očissťugem, lupám (KS 1763); -avať frekv: zajíček v zime ze stromkúv korky lúpává (ASL 18. st); lúpiť sa (o koži) odlupovať sa: kdiš se koža lupi (PR 18. st)
P. tpn Brezolup ( 1323); Brezolwpy ( 1471 VSO)

lúpať² ndk vylamovať: skrinie lupali, co w nich bilo, zebrali (BARDEJOV 1654)

lúpiť² p. lúpať¹