Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

k², ku [ku/gu] (ku pred k-, g-, pred skupinou spoluhlások s k, g, niekedy i pred inými spoluhláskami a v spoj. ku mne iba [ku]) predl. s D vyj.

1. smer do blízkosti al. polohu v (tesnej) blízkosti, približovanie (sa) v priestore al. čase: cestovať k rodičom, ísť k rieke, dvíhať sa k oblakom; prikrčený ku skrini; chýliť sa k večeru; cesta k dohode

2. pribúdanie, pridávanie: pridružiť sa k známym; (pripojiť) dodatok k dohode; chlap a (ešte) k tomu ozbrojený navyše

3. priestorovú al. časovú hranicu: od Dunaja k Tatrám; stavbu dohotoviť k 1. januáru

4. (v ustálených prípadoch) účel, zacielenie: hýbať sa k životu; byť, dať, mať k dispozícii; ísť k lekárovi; blahoželať k meninám

5. zreteľ: úprimný k deťom; prejaviť úctu k starším; štyri ku dvom

6. väzbu pri slovesách al. menách: dôjsť k záveru, pribrať sa k práci, prirovnať k minulosti; (zodpovedný) prístup k úlohám; výzva k rozvahe

k, ku predl. s D

k², ku [ku/gu] (ku [gu] pred k-, g-, pred skupinou spoluhlások obsahujúcich k, g, niekedy i pred inými spoluhláskovými skupinami); (v spojení ku mne výslovnosť iba [ku]) predl. s D 1. ▶ vyjadruje smerovanie, obyč. pohybu al. deja, do (bezprostrednej) blízkosti niekoho, niečoho; op. od: zamieriť k lesu, k domu, k bránke; kráčať k lavičke, ku koňovi, k rieke; podísť k oknu; pritlačiť sa k plotu; plávať k ostrovčeku; rozbehnúť sa k matke, k otcovi; postaviť sa k tabuli; hostia sa usádzajú k stolu; zaľúbenci sa túlia k sebe; jastrab sa spustil strmhlav k zemi; skaly čnejú k oblohe; na hranici dochádza ku konfliktom; Mať rozhodila rukami, obrátila sa k chlapcom. [V. F. Šikula]
2. ▶ vyjadruje istú priestorovú al. časovú hranicu: od severného až k južnému pólu; od Tatier k Dunaju; zrýľovať záhradu od konca až k domu; schyľuje sa k búrke, k dažďu, ku kapitulácii; skončiť prácu k dohodnutému dátumu; platiť nájomné vždy k pätnástemu v mesiaci; manžela sa dočkala až k polnoci; Prekĺzne sa snom k ránu a zobudí sa znepokojená, s pocitom previnenia, že tak hriešne spí. [H. Dvořáková]
3. ▶ vyjadruje pribúdanie, hromadenie niekoho, niečoho: pridružiť sa k susedovi, ku skupinke študentov, k demonštrantom; pozvať k sebe viac hostí; vypracovať dodatok k dohode, vysvetlivky k textu; zhromaždiť pripomienky k uverejnenému článku; doložiť, priložiť k žiadosti potrebné doklady; Všetko to, čo sa dostalo hlbšie do našej pamäti, pripájame ako nepatrné jarčeky k rieke našich doterajších zážitkov, poznatkov a skúseností. [P. Bunčák]; Zrnko k zrnku, máčik k maku, počkajme si ešte pár dní, aby bolo na makovičku. [V. Šikula]
4. ▶ vyjadruje doplnkovosť, dopĺňanie, komplementárnosť: príbalový leták k novému lieku; vybrať si kabelku ku kabátu, k topánkam; dokúpiť si k saku sukňu, nohavice; vybrať si šperk k večernej toalete; kúpiť filtre vhodné k typu kávovaru; podávať ku kaprovi biele víno; ponúkať ku gulášu domáci chlieb
5. obyč. v spojení so slovesami ísť, mať ▶ vyjadruje účel: ísť k lekárovi dať sa vyšetriť a pod.; ísť k právnikovi poradiť sa; ísť k volebným urnám voliť; ísť ku kozmetičke, ku kaderníčke; ísť k vode kúpať sa; mať k dispozícii telefón môcť použiť
6. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách al. pri menách: blahoželať niekomu k narodeninám, k životnému jubileu; prikloniť sa k názoru; dôjsť k roztržke; dopracovať sa k výsledku; dostať sa k moci; prispieť k spokojnosti niekoho; pristúpiť ku kompromisu; mať vyvinutý cit k rodnému jazyku; láska k vlasti, k prírode; úcta k rodičom, k učiteľom, k starším ľuďom; príslušnosť k rádu, k reholi; sklon, tendencia k alkoholizmu, ku kriminalite; návrat k tradíciám
◘ fraz. mať sa k sebe milovať sa, prejavovať si navzájom náklonnosť; prichádzať/prísť k sebe preberať sa, prebrať sa z mdloby, z omráčenia

na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo

proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

k, ku (ku pred slovami, ktoré sa začínajú spoluhláskou k, g al. skupinou spoluhlások s k, g, zried. i pred inými spoluhláskovými skupinami, ďalej v spojení ku mne) predl. s 3. p. vyjadruje

1. smerovanie niekam v priestore a v čase, v konkrétnom i abstraktnom zmysle (odpovedá na otázku kam?): cesta k rieke, brána k susedom; ísť k priateľovi, zamieriť k lesu, sadnúť si k stolu, pristúpiť k otcovi, chodiť od chalupy k chalupe, od jedného k druhému; cesta k úspechom, napredovanie k socializmu; mať sklon k niečomu; hovoriť, prihovárať sa k niekomu; dospieť k názoru, k presvedčeniu; to nevedie k cieľu; donútiť niekoho k niečomu; dopomôcť niekomu k niečomu; pristúpiť k veci, k činu, k jadru problému; schyľovalo sa k večeru, blížilo sa k polnoci; došlo k vojne, ku konfliktu, k nepokojom začala sa vojna, vyskytli sa konflikty, nastali nepokoje; prichádzať, prísť k sebe preberať sa, prebrať sa z mdloby, z omráčenia; nepripustiť k slovu nedať hovoriť; neprichádza k slovu nemôže prehovoriť (pri prudkom duševnom pohnutí); prísť ku grošu, k peniazom dostať peniaze; vzal si ponaučenie k srdcu zapôsobilo naňho; prísť k rozumu začať múdro konať; priložiť ruku k dielu pomôcť pri práci; mať sa k svetu byť čulý; dieťa je k svetu súce, vydarené;

2. bezprostrednú blízkosť: šaty priliehajú k telu; byť pritúlený k niekomu;

3. primeranosť, vhodnosť, príslušnosť: účes sluší k tvári, kravata sa hodí k šatám; práca patrí k životu; Studňa patrila k obidvom domom. (Urb.)

4. pribúdanie, pridávanie, stupňovanie: pridružiť sa, pridať sa k niekomu, prirátať, pripočítať niečo k niečomu; pridať niečo k niečomu; pripísať k dobru; pripísať úroky ku vkladu; k tomu nadto, okrem toho;

5. vzťah, pomer: láska k vlasti, úcta k rodičom, dobrý pomer k práci, srdečný vzťah k ľuďom; byť ľahostajný k niekomu, k niečomu; byť milý, láskavý k niekomu; zahorieť láskou, nenávisťou k niekomu, cítiť vďačnosť k niekomu; správať sa, chovať sa k niekomu; mať sa k niekomu byť milý;

6. cieľ, účel: som vám k službám, byť, dať k dispozícii, slúžiť ku cti, k chvále; zložiť ruky k prosbe; kniž. napomínať k poslušnosti; blahoželať k meninám, k úspechu; prebudiť sa k životu;

7. časovú približnosť: prišiel k ránu, k večeru

ku p. k

k i ku predl. s D (gu)
1. csl. vyjadruje smer do blízkosti al. polohu v blízkosti, približovanie sa v priestore al. čase: Veru tag bolo aj ručňíke, šate, k čomu sa krava dostala, to zožrala (V. Lom MK); A keť to sa odbavilo, tak poton sadľi k stolu a že idu jes (Lišov KRU); A uš poton ke_ca to navozelo a prišlo g jari, sa sňahe púšťali (Tek. Braznica NB); A to už g večeru tá gazdina uvarila poléfku (Ružindol TRN); To bolo volakedi zakázané k nemu chodzit (Dobrá Voda PIE); Tag uš poton sa k nemu zešli takí muzikanci, jako takí náturisti a tan sa to naučili spolu (Kostolné MYJ); Dojeľi zme kozu a zme davaľi toto mľeko prašecu s pomijami, komperami a gu žime i švajnosc (Kokšov-Bakša KOŠ); Davaj radośňik, ľem stavaj a poc ku ceľecu! (Fintice PRE); Pridzeme gu studzinki do Bučini, cmota, ta co? (Vranov); Mi koscel maľi tu gu Cibave (Sobrance); Idzeme gu domoj (M. Zalužice MCH); Ta co ja znam, či až vecka gu śviatkom? (Vranov)
2. vyjadruje pribúdanie, pridávanie: Ja tiž ra_spa_do mlaki a doma me vedz nabiľi gu tomu (Čemerné VRN)
3. csl vyjadruje účel, zcielenie: Iba kot príďe roskaz dostaviťi sa šecko g viziťe (Málinec LUČ); Žene ho g rozumu priviedľi. Rospoviedau̯ im pekňe, že čo sa mu stalo (V. Lom MK); Ľen abi mau̯ daku tu korunku g žiťiu (Osrblie BRE); Ke_sa slúžilo u gazdu, sluha si nesmel g obedu zebrat čepicu núter, tú si mosel venku nehát (Ružindol TRN); No ked vidzeu̯, že mu k smrci strojá, skríkeu̯ (Záh. Bystrica BRA); Sin šou̯ gu vojsku (Sobrance)
4. vyjadruje väzbu pri slovesách al. menách: Ňemaľi sa g ničomu (Ozdín LUČ); Aňi ľen chľeba ňebolo g dostáňí po roboťe (Turíčky LUČ); No aľe ja som už bola oboznatá s tímto, čo mi je teraz mužom, tak som ín to ňespravila g vóľi (Trnie ZVO); Bolo na prídzel šecko, ničeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); Hlob jak strom a ku ňičemu ho ňet (Chrasť n. Horn. SNV)

ku p. k

ku p. k