kolovrat -u m. v min. polomechanický stroj na ručné pradenie;
kolovrátok -tka m.
1. zdrob. ku kolovrat
2. kolovrat
3. tech. vŕtačka s mech. prevodom na ručné vŕtanie
kolovrat -tu pl. N -ty, kolovrátok -tka pl. N -tky m.
kolovrat -tu pl. N -ty, kolovrátok -tka pl. N -tky m. etnogr. ▶ polomechanické zariadenie používané v minulosti na pradenie a súkanie priadze: starý domáci k.; roztočiť drevený k.; navíjať nite na k.; priasť na kolovrate; Naše babičky strávili za kolovrátkom more času. [NP 1987]
kolovrat, -u i kolovrátok, -tka m. ľudový drevený prístroj na pradenie: priasť na k-e; k. sa krúti
kolovrat m. 1. strsl, zsl, miest. vsl drevený prístroj na pradenie: Ke_ca porobila robota a časi sa pokazili, priadlo sa na kolovratoch (Detva ZVO); Na kolovraťe sa chitrejšie priadlo (Lipt. Hrádok LM); Nohú si točiu̯a ten kou̯ovrat (Hlboké SEN); Maľi i take kolovrati, no vecej zme predľi na rukoch (Kokšov-Bakša KOŠ) L. prsia kolovrata (St. Turá NMV) - predná časť; ležatí kolovrat (St. Turá NMV) - s cievkou pred kolesom; stojatí kolovrat (St. Turá NMV) - s cievkou nad kolesom 2. veľký vrták s otáčavým ramenom: Na vŕtaňia zme maľi kolovraťi (Pukanec LVI) 3. časť studne na koleso, valec: kolovrat (Dubnica n. Váh. ILA) 4. hák, na ktorom visí kotol nad ohniskom: Kolovrad je z mocnieho železa (Lipt. Hrádok LM) 5. primitívny druh kolotoča: V léce bívali kou̯ovrati: postaviu̯ sa stúp, krížem sa dau̯o drevo, s teho sa puscili štranki, dvá točili a jeden sa voziu̯ (Hlboké SEN); kolovratový príd. k 1: L. kou̯ovratové koleso (Rozbehy SEN); kou̯ovratové kou̯o (Stupava BRA) - koleso na kolovrate
kolovrat m 1. nástroj s kolesom, pomocou ktorého sa niečím otáča, vrátok: tesarom od robenia kolowratu k studny (TRENČÍN 1586); kolovrat, co maslo mvtia (BYTČA 1614 E) maselnica: tesar kolowratmy widwyhuge (KoB 1666) kladkami; (sadlo) k mostu na mastenye sswangu a kolowratu (ŽILINA 1693-94) vratidlo na dvíhanie padacieho mosta; kolowrat na tyahnutje hodin (ŽILINA 1706) vratidlo na závažie; cardo: čep, sworen, kolowrat; verticulum: behúň, kolowrat (KS 1763); kolowrat železny pre obracange pecženky ((P. BYSTRICA) 1780) 2. drevené zariadenie na pradenie: krosna, kolowrat, snovadla (BYTČA 1614 E); girgillus: kolowrat na pradeny (NP 17. st) P. atpn Gan Kolowrat, richtar radolski (BUDATÍN 1478 SČL); -ný, -ový príd k 1: verticillatus: kolowrátowy; lyricus: hudecky, kolowrátny verklíkový L. kolowrátny hudec, hráč verklikár (KS 1763); -ok [-ek] dem 1. k 1: vertibulum: behúň, kolowrat, kolowratek (KS 1763); 2. k 2: (priadka) kolowratek obracy (OP 1685); kolowratky na pradenie konopi (KRUPINA 1689); Spinrad: kolowratek (LC 1707); verticulum: pradne kolečko, kolowratek (KS 1763) 3. hudobná skrinka uvádzaná do pohybu kľučkou: lira: kolowratek (NP 17. st); lyricus: čo k huslám, k kolowrátku prináležj (KS 1763) 4. bot rastlina z rodu mliečnik Tithymalus: esula: kolowratek nebo čzertowé mléko (:bylina:); euphorbia: kolowratek, chwógka (:bylina:) (KS 1763); kwet s bilyni kolowratek (LR5 18. st) 5. bot bršlen európsky Euonymus europaea: Spindelbaum: kolowratek (GF 1717)