kobylka -y -liek ž.
1. zdrob. ku kobyla
2. lúčny skákavý hmyz, zool. Locusta
3. hovor. druh sarančí sťahujúci sa vo veľkých skupinách: mračno k-iek
4. súčasť (sláčikových) hud. nástrojov podopierajúca struny
kobylka -ky -liek ž. zdrob. (malá kobyla)
kobylka -ky obyč. pl. kobylky -liek ž. (skákavý hmyz)
kobylka -ky -liek ž. (časť strunových nástrojov)
kobyla -ly kobýl ž. 1. ▶ samica koňa al. niektorých iných nepárnokopytníkov (napr. tiav): trojročná čistokrvná k.; grošovaná k. majúca svetlú srsť s tmavými škvrnami; plnokrvná arabská k.; počet chovných kobýl; výbeh pre kobyly so žriebätkami; k. sa ožrebila; k. sa splašila; jazdiť na kobyle; kúpiť kobylu □ geogr. Devínska Kobyla štátna prírodná rezervácia na juhu Malých Karpát 2. expr. ▶ neprimerane sa správajúca žena, hlupaňa (obyč. v nadávkach): Klota rozpráva o Nataši a mne sa tak vidí, že jej závidí jej mladosť. O Frantovi ani slova. Kobyla! [L. Ťažký] ◘ fraz. smiať sa/rehotať sa ako kobyla (obyč. o žene) veľmi hlučne sa smiať ◘ parem. darovanej kobyle nepozeraj na zuby nekritizuj darovanú vec; kováčova kobyla a šustrova žena chodia bosé človek a jeho najbližší majú nedostatok toho, čomu sa obyč. profesijne venuje ▷ kobylka1 -ky -liek ž. zdrob.: Mali mladú kobylku, ožrebila sa. [V. Šikula]; kobylôčka1 -ky -čok ž. zdrob. expr.
kobylka2 -ky obyč. pl. kobylky -liek ž. 1. ▶ skákavý rovnokrídly hmyz tvoriaci podrad, ktorého predstavitelia (na rozdiel od rastlinožravých predstaviteľov podradu koníkov) sú dravce a všežravce, a ktorého samčeky vydávajú charakteristický zvuk trením bazálnych častí prvého páru krídel, žijúci na vegetácii v miernom, ale najmä v tropickom pásme: lúky plné kobyliek; chytať kobylky □ zool. kobylka zelená Tettigonia viridissima; kobylka stromová syn. kobylka smreková Barbitistes constrictus; kobylka dubová Meconema thalassinum 2. neodb. ▶ skákavý rovnokrídly hmyz z čeľade koníkovitých, žijúci vo veľkých húfoch v tropickej a subtropickej oblasti (v minulých storočiach aj u nás) a spôsobujúci svojou extrémnou žravosťou veľké škody na porastoch, sťahovavý koník, saranča: pažravé, púštne kobylky; mračná, roje, húfy kobyliek; nájazdy, nálety kobyliek; kobylky sa premnožili ◘ fraz. expr. byť pažravý ako kobylka byť nenásytný; je ich ako kobyliek je ich veľmi veľa; skákať ako kobylka dobre, vysoko skákať; vrhnúť sa na niečo ako kobylky (o väčšom množstve ľudí) a) pahltne, nenásytne sa pustiť do jedla b) dravo bez rozpakov sa usilovať niečo získať
kobylka3 -ky -liek ž. hud. ▶ tenká drevená doštička, resp. môstik na strunových hudobných nástrojoch, cez ktorý sú natiahnuté struny: zaoblená k. huslí z javorového dreva; nylonové struny na klasickej španielke sa upevňujú na kobylke špeciálnym uzlom; akustická gitara gibsonka má pohyblivú kobylku ◘ fraz. prísť/dostať sa niečomu na kobylku odhaliť, pochopiť niečo; prísť/dostať sa niekomu na kobylku odhaliť u niekoho slabé miesto
kobyla, -y, -býl ž. samica koňa: plemenná k., žrebná k.
● Darovanej k-e nepozeraj na zuby (porek.) dar neposudzuj prísne;
kobylí, -ia, -ie príd.: k-ie mlieko;
kobylka1, -y, -liek ž. zdrob. expr. malá al. pekná kobyla
kobylka1 p. kobyla
kobylka2, -y, -liek ž. veľmi žravý skákavý hmyz, žijúci na lúkach; zool. k. zelená (Locusta viridissima): mračná kobyliek (Fig.); hovor. expr. pažravý ako k.; skáče ako k. dobre, vysoko; vrhnúť sa na niečo ako k-y s pažravosťou; je ich ako kobyliek veľmi mnoho
kobylka3, -y, -liek ž. hud. na niektorých strunových hudobných nástrojoch doštička, cez ktorú sú napnuté struny: husľová, čelová k.
kobolka p. kobylka
kobulka p. kobylka
kobylka ž. (kobolka, kobulka) 1. expr. malá al. mladá kobyla: Ke_com him sipala, ftedi tá mladá kobilka zavrešťala do mna (Kráľ. Lehota LM); To je kobilka, tá ešče nebola zapráhnutá (Šurany NZ); Išiel kúpit takú peknú čiérnú kobolku (Beckov NMV) 2. druh skákavého lúčneho hmyzu, zool. kobylka (Locusta): Kobilki požrali ceu̯ú úrodu (Hlboké SEN); Kobilka sa dá čaško chicit, lebo ví velice skákat (Dúbravka BRA) 3. časť niektorých strunových hudobných nástrojov, doštička, cez ktorú sú napnuté struny: Na téj kobilke sú štiri struni (Kunov SEN); kobilka (Hor. Lehota DK) 4. časť zápinky na odeve, uško: Ket sebe oblečem bľusku, ta dam šicke haftľiki do kobulkoch (Spiš. Štvrtok LVO); To śe koňiček založiel do kobulki (Hrabkov PRE)
kobylka [-by-, -bo-, -bu-] ž 1. dem ku kobyla: dwuletnia kobolka czerna (LIKAVA 1656); (pán Szoczovszky) spolu s bratom toliko gednu kobilku maly (TURIEC 1717); tu kobulku, voz, pluh mi (pán) dal do kasstila zebrat (DUBNICA n. V. 1718); zhrebec, kobylka (PUKANEC 1788); gednu kobolku, druheho konjčka (s. l. 18. st) 2. zool názov viacerých druhov hmyzu z rodu koník Locusta al. Acrida, kobylka Tettigonia, plochuľka Tettigometra, svrček Cryllida, cikáda Cicada: Locusta: kobylka (DQ 1629); howniwalou a kobilek (KoB 1666); Cicada: kobylka malá; Locusta: kobylka weliká (VTL 1679); acridium: drobna kobylka; tetigoniae: malé kobylki; aethaliones: polné kobylky (KS 1763); cwrček polny, kobjlka (GU 1794) F. wogsko gako kobulki v poli ležalo (SJ 18. st) vo veľkom množstve 3. hrdza na obilí: strhne-ly se rez aneb kobylka nebo zerzawost (na obilí) (KB 1757) 4. doštička, cez ktorú sú napnuté struny na niektorých hud. strunových nástrojoch: epitonium: kobjlka pod strunama aneb klinčeki na huslách (KS 1763); columella fidium: podstawec, kobilka (PD 18. st); -čí, -ový príd k 2: tettigometra: kobylkowé, konjkowé semeno (!) (KS 1763); locustivus: kobilčj (PD 18. st)