ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;
kerový príd. zried.: k. zákrpok;
krík -a m.
1. zdrob. ku ker
2. ker: okrasné k-y;
kríček -čka m. zdrob.
kríkový -vá -vé, kerový -vá -vé príd.
kríkový, kerový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na ker, krík; pozostávajúci z kríkov; majúci tvar kríka: hustý k. porast; kríková, kerová aleja; kríkové, kerové ruže, ríbezle; výsadba kríkovej, kerovej zelene a okrasných drevín; rastlina sa vyskytuje v kerovej i stromovej forme