kefa -y kief ž.
1. nástroj zo štetín, drôtov ap. zapustených do nejakej plochy a použ. na čistenie, drhnutie, leštenie ap.: k. na topánky, na šaty, na vlasy; vydrhnúť dlážku k-ou
2. čo funkciou al. podobou pripomína kefu: k. elektrického stroja uhlík al. kov na prívod al. odvod elektr. prúdu;
kefový príd.: k. valec; polygr. k. obťah prvý obťah sadzby (na korektúru);
kefka -y -fiek ž.
1. zdrob. ku kefa
2. (zubná) k. predmet na čistenie zubov;
kefôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
kefový -vá -vé príd.
kefový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na kefu: k. nadstavec, držiak; kefová rúčka, hlavica; kefová továreň 2. ▶ majúci podobu kefy; skladajúci sa zo štetín, drôtov a pod.: kefová rohož; k. vysávač; kefová umývacia linka pre automobily □ tech. kefový valec a) brúsiaca pomôcka na čistenie liatiny b) (v pradiarstve) valec so štetinami na čistenie ihiel česacieho valca; star. polygr. kefový obťah prvý obťah sadzby pripravený na korektúru
kefa -y ž. ‹maď < tur›
1. nástroj na odstraňovanie prachu (z tkanín), drhnutie, leštenie a pod., súčasť strojov určených na ten istý cieľ: drôtená k.; k. na topánky, na šaty, na vlasy
2. polygr. slang. kefový obťah
3. eltech. zberacie zariadenie na odber prúdu z vodičov;
kefový príd.: tech. k. valec brúsiaca pomôcka na čistenie liatiny; polygr. k. obťah prvý obťah sadzby pripravený na korektúru
kefa, -y, kief ž. predmet na čistenie, drhnutie, leštenie a pod., pozostávajúci zo štetín na drevenej doštičke: k. na šaty al. šatová k., k. na vlasy, na topánky; k. na drhnutie, na leštenie parkiet; drôtená, ostrá, tvrdá k.; hovor. má vlasy ako k. tvrdé, ostré, nepoddajné;
kefový príd.: typ. k. obťah prvý obťah sadzby;
kefka, -y, -fiek ž. zdrob.: k. na zuby al. zubná k., detská k.; el. tech. k-y na elektrickom stroji na privádzanie a odvádzanie prúdu do kolektora;
kefôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.