karikatúra -y -túr ž. kresba (al. lit., hud. výtvor) zveličujúca (-i) charakteristické črty niekoho al. niečoho obyč. s cieľom vyvolať komický al. satirický dojem: politická k., dobové k-y, kresliť k-y;
karikatúrny príd.: k. prístup
karikatúra -ry -túr ž.
karikatúra -ry -túr ž. ⟨tal.⟩ 1. ▶ skratkovitá kresba al. slovesný výtvor zvýrazňujúci či zveličujúci určité nápadné charakterové al. vonkajšie črty človeka, veci al. spoločenské udalosti s cieľom pôsobiť zábavne al. výsmešne: satirická, politická k.; literárna k.; dobrá, výstižná k. ministra, hráča; k. ľudských vlastností; výstava, súťaž karikatúr; kresliť karikatúry; uverejňovať karikatúry v humoristickom časopise; Karikatúra niekedy vie vystihnúť skutočnosť lepšie ako siahodlhé analýzy. [DF 2000] 2. ▶ nepodarený výtvor, nepodarená napodobenina: film bol úbohou karikatúrou známeho príbehu; Nemali normálne tváre, boli to len akési karikatúry a každá z nich sa na kohosi ponášala. [M. Krno]; [Lev v klietke] z času na čas zdvihne hlavu a zavrčí, no jeho vrčanie je len karikatúrou, výsmechom niekdajšieho revu. [J. Lenčo]; pren. karikatúra spravodlivosti [H. Ponická]
karikatúra -y ž. ‹t›
1. skratkovito zosmiešňujúce al. satiricky odsudzujúce výtvarné al. literárne zobrazenie niektorých čŕt osobnosti, ľudského prejavu al. spoločensky závažnej skutočnosti zveličením ich nápadných znakov
2. nepodarená podoba al. napodobenina, neobratné skreslenie; kto plní svoje úlohy v niektorom smere nesprávne a skreslene ich chápe: k. poviedky;
karikatúrny príd. k-e postavy
karikatúra, -y, -túr ž. zosmiešňujúca kresba (obraz), na ktorej sa zveličujú charakteristické rysy osôb al. vecí; zosmiešňujúca charakteristika al. opis postavy a pod. v literárnom diele: kresliť k-y, politická k.; dobrá, výstižná k.; Kritika spravila z neho karikatúru. (Vlč.) Svoje líčenie preexponoval do karikatúry. (Mráz) Stál v podivnom postoji podobný nemožnej karikatúre. (Urb.);
karikatúrny príd. k. zjav (Ráz.-Mart.); k-a scéna (Vaj.);
karikatúrne prísl.;
karikatúrnosť, -ti ž. karikatúrny ráz