kalokagatia [-t-] -ie ž.
kalokagatia [-t-] -ie ž. ⟨gr.⟩ i filoz. ▶ harmónia vonkajšieho a vnútorného, tela a ducha (ideál gréckej výchovy), predstava harmonického, všestranne zdatného človeka: vyznávači kalokagatie; ideál archaickej kalokagatie
kalokagatia -ie ž. ‹g› starogréc. ideál harmónie telesných aj duševných síl, súladu krásy a dobra, mužnej dokonalosti
kalokagatia, -ie ž. filoz. snaha po duševnej a telesnej dokonalosti, jeden z antických ideálov: On je dokonalý typ hynúcej slovenskej kalokagatie. (Ráz.)