kľavý príd.
1. neohybný (od choroby, chladu), meravý: k-é ruky
2. expr. neobratný, nešikovný: do roboty je k.;
kľavo prísl.;
kľavosť -i ž.
kľavo prísl.
kľavo prísl. expr. ▶ kľavými, nešikovnými pohybmi, bez potrebnej zručnosti, nešikovne, neobratne; syn. kyptavo, grambľavo: Robota mu ide kľavo. [P. Pišťanek]
1. neohybný, stŕpnutý, meravý: od lámky k-é ruky (Tat.); k. úsmešok na tvári (Urb.) zmeravený; k. úsmev (Zgur.) nepodarený, meravý;
2. expr. nešikovný, nemotorný: Ty nepodarenec kľavý. (Skal.) Bolo mu kríž vidieť také kľavé pracovanie. (Tim.);
kľavo prísl.: Robota s ním ide kľavo. (Rys.) nešikovne;
kľavosť, -ti ž.
kľavo m. expr. nešikovný, neobratný človek: To je kľavo, šetko mu paňňe! (Kšinná BÁN)