kĺč kĺča pl. N kĺče I kĺčmi m.
kĺč kĺča pl. N kĺče I -čmi m. region. 1. ▶ viničný ker, viničný pník: prihŕňať zem ku kĺčom; Strapce visia, ťarchavejú plodné kĺče. [J. Stacho]; Každý kĺč bolo treba riadne obkopať, každý kĺč musel mať jamku ako misku. [V. Šikula] 2. ▶ (hrčovitý) koreň al. peň stromu, kŕč: zo zeme vytŕčajú kĺče ◘ parem. svätý Matej ľady láme, máš už kĺče ostrihané? (24. februára)
kĺč, -a m. nár. koreň stromu al. kra: staré kĺče držia (Heč.) sú pevné
kĺč m. 1. koreň al. peň stromu: Zo staré hači už hiba kĺše tršä z vodi (Brusník REV) 2. viničný ker: S klčovnicu sa kĺče vicínali (Vinosady MOD); Mám moc starích kĺčo_ve vinohrade (Trakovice HLO); Visoké drevo sa na kĺčoch privazuvalo aj na tri - štiri panti (Brestovany TRN)
kŕč2, kĺč m 1. peň stromu al. kra: klčowatj a skalj y krče wikopawati (BELÁ 1785) 2. viničový ker: bohdag ho (hrozno) bola racžeg strela zabyla na tom krcžy (KRUPINA 1692); krč winny (HD 1706-07); gestly by se pak nektery krč neprigal (NOVOHRAD 1743 E); kde geden aneb dwa kmeny neb klče chybugj (HRK 1773); -ový2 príd k 1: motiku krczowu (ZVOLEN 1615) na vykopávanie koreňov; s motikamy gak ssirokjmy tak y krčowjmy (KRUPINA 1735); -ok2 [-ek], -ik dem k 1: (chotár ide) od potoka na gedneho buka, ktery ge guž styaty, až na wrch na chopcsek anebo krček (VELIČNÁ 1732) P. atpn Joannes Krczik (v Malinovej 1614)