ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div; kie potvory to porobili!
● expr. ký parom, čert kto; na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo; ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo!
ký ká ké G a A mužský a stredný kýho/kieho D mužský a stredný kýmu/kiemu G, D a L ženský kej A ženský kú pl. N mužský živ. kí mužský neživ., ženský a stredný ké/kie zám. opytovacie adjektívne
ký ká ké G a A mužský a stredný kýho/kieho, D mužský a stredný kýmu/kiemu, G, D a L ženský kej, A ženský kú, pl. N mužský živ. kí, mužský neživ., ženský a stredný ké/kie zám. opytovacie adjektívne hovor. expr. v zvolacích opytovacích vetách ▶ odkazuje na vlastníka al. pôvodcu, ktorý, aký: ký kuvik to zas kuvikal?!; v kej hlave sa zrodila taká myšlienka?!; kie paskudy toto vymysleli?!; ká skaza sa to tam deje?! ◘ fraz. [ba] kieho/kýho beťaha/paroma/šľaka ešteže čo!; ký ďas/čert/element/parom/šľak kto?; ký div, že... kto by sa čudoval, nečudo, že...; na kieho/kýho anciáša/čerta/ďasa/frasa načo, prečo?
ký, ká, ké/kie, kieho/kýho zám. opyt. hovor. aký, ktorý: ký div, ký ďas, ký parom, ký čert
● na kýho/kieho čerta, ďasa, elementa načo; ba (ešte) kieho čerta (ďasa) ba ešte čo (výrazy údivu al. nesúhlasu)
ký zám. opyt. strsl, čiast. zsl, šar expr. aký, ktorý (obyč. vo fraz. spojeniach): Kí čert ťä tu ňesie! (Krivá DK); Kiho šerta si tan robil v noci? (Nandraž REV); Kí paron ťa dohnau̯ za mnú? (Bánovce n. Bebr.); Kieho čerta ňesie? (Prosné PB); Ki jej ďabol! (Fintice PRE)
ký zám opyt aký, ktorý: žena, kie lydy witass? (ZÁBORIE 1662); powedal: Marissa, kieho cžerta robiš (P. ĽUPČA 1691)