Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

káro

I. -a s.

1. hovor. kockovaná vzorka (na látke); látka s touto vzorkou: pestré k.

2. karta so znakom kosoštvorca (v žolíkových kartách): vyhodiť k.;

kárový príd. k 2: k. kráľ

II. káro príd. hovor. kockovaný: k. sukňa

kárový -vá -vé príd.

kárový -vá -vé príd. kart. ▶ vzťahujúci sa na káro¹, na kartu so znakom kosoštvorca: k. dolník; kárové eso

kára -y ž. ‹n < l›

1. ručný dvojkolesový drevený vozík s veľkými bočnými kolesami, s ojom na ťahanie

2. hovor. expr. vozidlo vôbec, obyčajne automobil a pod. (niekedy zlý, chatrný);

kárový¹ príd. k-é kone používané v niektorých krajinách na ťahanie dvojkolesovej káry

káro -a s. ‹f›

1. hovor. kocka, kockovaná vzorka na látke, károvanie

2. hovor. kockovaná látka

3. kart. kára kár s. pomn. kosoštvorcom označená farba pri niektorých kartových hrách;

kárový² príd. k-á látka károvaná; kart. k-á sedma

kárový¹ → kára

kárový² → káro

káro, -a str.

1. text. kocková látka;

2. farba v kartách označená kosoštvorcom;

kárový príd. k 2: k-é eso