jeleň -a mn. N a A -e m. veľký parohatý lesný prežúvavec, zool. Cervus
● expr. byť z niečoho j. zmätený;
jelení príd.: j-ie parohy; j-ia zver jelene
jelení L -ňom -nia I -ňou -nie príd.
jelení L -ňom -nia -nie príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na jeleňa; patriaci, vlastný jeleňovi; pochádzajúci z jeleňa: jelenia koža, srsť; jelenie parohy; jelenie mláďa; j. loj ↗ i lexikalizované spojenie; jelenia ruja obdobie párenia jeleňov sprevádzané ručaním a zápasmi samcov; Chrastie zašuchorilo a spomedzi konárov sa vystrčila jelenia hlava. [V. Krupa] □ poľov. jelenia zver úžitková veľká srstnatá zver z čeľade jeleňovitých; bot. jazyk jelení Phyllitis scolopendrium chránená rastlina □ jelení loj kozmetický prípravok na popraskané pery vo forme tyčinky 2. ▶ pripravený z jeleniny, mäsa jeleňa: j. guláš; j. rezeň; jelenie ragú
jeleň, -a, mn. č. -ne m. parohatý prežúvavec patriaci k vysokej zveri; zool. j. európsky (Cervus elaphus), j. karpatský; j. paroháč jeleň s parohmi
● vyskočiť ako (splašený) j. bystro, rýchlo; hovor. byť, zostať z niečoho j. popletený, zmätený;
jelení, -ia, -ie príd.: j-ia koža, j-ie mäso, j-ie parohy; pren. j-ie nôžky (Botto) bystré, rýchle; bot. j. jazyk papraďovitá rastlina (Scolopendrium vulgare)
jelení i jeleňací príd. 1. vzťahujúci sa na jeleňa: Najšóu̯ vo huore jeleňacie roški (Mur. Dl. Lúka REV); Jelenecia meso je velmi dobria (Nandraž REV); jeleňí loj (Brezno) 2. v dvojslovnom názve huby: jeleňacá hupka (Mur. Dl. Lúka REV) - bot. hadovka smradľavá (Phallus impudicus)