jednohlasný príd.
1. jednomyseľný: j-á voľba, j-é uznesenie
2. spievaný jedným hlasom, určený jednému hlasu: j. zborový spev;
jednohlasne prísl.: j. schváliť rezolúciu; j. spievať;
jednohlasnosť -i ž.
jednohlasne prísl.
jednohlasne prísl. 1. ▶ rozhodujúc, hlasujúc a pod. o niečom rovnakým, jednohlasným spôsobom, s názorovou zhodou; syn. jednomyseľne: j. sa dohodli na návrhu; uznesenie j. odsúhlasili; kandidát bol j. zvolený; parlament j. ratifikoval zmluvu; Najprv na seba nedôverčivo hľadia, potom jednohlasne povedia: „Nič sa nedá robiť.“ [K. Bendová] naraz 2. hud. ▶ interpretujúc hudobný al. spevný part v skladbe jediným hlasom; znejúc presne naraz, unisono: prehral si skladbu na klavíri j.; zbor predniesol pieseň j.
jednohlasne 1. znejúc jedným hlasom, rovnakým hlasom (op. mnohohlasne) • unisono [vysl. -izó-] • zried. unisónne [vysl. -izó-]: jednohlasne, unisono spievali národné piesne
2. p. jednomyseľne
jednomyseľne vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor • jednohlasne: predsedu zvolili jednomyseľne, jednohlasne • jednotne • svorne • súhlasne: svorne, súhlasne vystúpili proti názorom prednášajúceho • rovnako • zhodne • hovor. unisono [vysl. -izó-] • zried. unisónne [vysl. -izó-]: rovnako, zhodne, unisono reagovali na výzvu odborov
1. jednomyseľný, súhlasný (napr. pri hlasovaní): j-é uznesenie, j. návrh;
2. hud. jedným hlasom znejúci, rovnakým hlasom spievaný: j. sborový spev;
jednohlasne prísl. j. zvolený všetkými hlasmi; j. prijať návrh;
jednohlasnosť, -ti ž. jednomyseľnosť
jednohlasný príd. (ednohlasní) zried. nov. jednomyseľný: Čakalo sa jednohlasné schválení, ale nebolo (Lovčice TRN); ednohlasní (Kociha RS); jednohlasní (Hor. Lehota DK); jennohlasní (V. Bielice TOP); jednohlasne prísl.: Ednohlasňe zmo prikívľi (Kociha RS); jennohlasňe (V. Bielice TOP)