inklúzia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
inklúzia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. odb. ▶ zahrňovanie, zahrnutie do niečoho: pojmy vo vzťahu inklúzie vo vzťahu podradenosti medzi ich rozsahmi; mat. i. množín vzťah obsiahnutia množiny v množine 2. ▶ včleňovanie, včlenenie niekoho do niečoho; zapájanie sa, zapojenie sa do niečoho: i. Rómov v strednej Európe; i. zraniteľných skupín obyvateľstva do spoločnosti □ sociol. sociálna i. proces začleňovania sociálne vylúčených skupín do väčšinovej spoločnosti, op. exklúzia
inklúzia -ie ž. ‹l›
1. kniž. a odb. uzavretie, uzáver, zahrnutie (do niečoho): log. vzťah podradenosti medzi rozsahmi pojmov; mat. vzťah obsiahnutia množiny v množine
2. odb. cudzia látka v určitom prostredí: chem. disperzná sústava, kde v tuhej látke sú bublinky plynu; biol. útvary v bunke skladajúce sa zo zásobných al. odpadových látok; tkanivový útvar v inom tkanive al. orgáne; geol. cudzorodá hmota v neraste al. vo vyvretej hornine, uzavrenina; hut. nežiaduca primiešaná častica (napr. v oceli), vtrúsenina;
inkluzívny príd. zried. do toho počítaný, uzavretý: lingv. zried. i-a osoba 1. os. množného čísla zahrnujúca popri hovoriacom aj poslucháča; fyz. i. proces v ktorom sa skúmajú vlastnosti len jednej zo vznikajúcich častíc
inklúzia, -ie ž. biol. uzavretie: i. baktérií