hoľa -e hôľ/-í ž. trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: pásť na h-iach;
hôľny príd.
hoľa hole holí/hôľ ž.
hoľa hole holí/hôľ ž. ▶ trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: spásaná h.; zasnežené hole; koliby pod liptovskými hoľami; zapáliť vatru na holi; pásť ovce na holiach; Čoskoro zídu z hôľ aj ovce. [P. Jaroš]; Krása holí so vzdušnou postavou ženy v bielom. [KŽ 1967]; Na Kráľovej holi stojí strom zelený. [ľudová pieseň] □ geogr. Kráľova hoľa najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier; Martinské hole rekreačné stredisko v Malej Fatre
hoľa, -le, hôľ/holí ž. plocha vysokých hôr na hranicou stromovej vegetácie, krytá trávnym porastom; výšinový pasienok, horská lúka; často v názvoch pohorí: Veterné, Martinské, Liptovské hole;
hôľny príd.: h-e pasienky
hôľa p. hoľa3
hoľa1 ž. strsl, kys trávnatá, stromami nezarastená plocha vo vrchoch, horská lúka: Dva tížňe zme pásľi voli na hoľi (Or. Poruba DK); Na hoľe ouce hnaľi (Ležiachov MAR); Potom štvrti rog nam jednoho had ukusiu̯ na tej istej hoľi (Závadka n. Hron. BRE); Ofce sa strižu v jeseňi a na jar - v apríli, lebo v maji išli už do holi (Riečnica KNM)
hoľa2 ž. or, lipt rozkoš, voľnosť: F tom dome ňig ňemau̯ aňi jeden ďeň dajakú hoľu (Krivá DK); Meskie ďeťi majú na ďeďiňe hoľu (Bobrovec LM)
hoľa3 i hôľa ž. (hola, húla) jzsl dlhší, rovný a tenší kus dreva (opracovaný, používaný na rozličné ciele); palica: Víchi boli označené s takím gulatím vencem zavesením na húlu (Bernolákovo BRA); Napéku̯o sa aj štrnást pecnú f peci, potom sa dau̯o na také hole (Kuchyňa MAL); To ťi biu̯a taká dúhá húla (Malacky); Tá praslica to biu̯a taká hola (Hlboké SEN); Švec vzau̯ holu a masciu̯ ho na téj panoze (Jablonové MAL); Orechi otúkáme holama (Kunov SEN); húla (Lamač BRA; Dubová MOD) F. s kijou lebo s holú (Bošáca TRČ) - o rovnakom výsledku
húla p. hoľa
hoľa ž trávou porastený horský chrbát; horská lúka: na hoľach spadla manna bgela (P. ĽUPČA 1585 E); zboynyczy ssly ku holyam (LIKAVA 1622); konie na holie pasti (BLATNICA 1644); na vysokych neb niskych holach, kde by furmani pastvu potrebovali, že by jse jim takove hole propujčili (MB 1759); luk ani hole dostatočnej nemame (LIESEK 1776 LP) P. tpn ad monticulum quod Holam dicitur (v Above 1318 OKK); ad montem qui dicitur Hola (pri Ružomberku 1340 OKK)
húl [húl, hôl], hoľa ž čes tenká palica; berla: dolon: huol, w kteriž se teyne končir nosy (DQ 1629); kaupeno gest osm kop holy leskowich na obruce (SKALICA 1633); húl neb hole (OP 1685); ovčyr huoly (:kigem:) pastirskim owčy stado žene (KoA 17. st); vschlá Aaronowa wykwetla hůl anebožto palicza (SLK 176680); pastir ma swu hul anebo bjč (CS 18. st); húlka, holečka dem: z holečku malu (SPo 1690); hulkami geg bilj (Le 1730); lowecká húl, húlka, osstip (KS 1763); stareček wezma swjm údum za podporu hulku, na cestu se oddal (VP 1764); caduceus: berla neb hulka pokoge (GrP 1771)