hniesť hnetie -ú hnietol nedok. tech. mechanicky upravovať masu rozotieraním a miesením
hniesť hnetie hnetú hneť! hnietol hnietla hnetúc hnetúci hnetený hnetenie nedok.
hniesť hnetie hnetú hneť! hnietol hnietla hnetúc hnetúci hnetený hnetenie nedok. (čo) ▶ mechanicky upravovať masu rozotieraním a miesením: h. cesto; remeselník hnetie hlinu; Okolo nás sa presúva na dopravníkoch namiešaná zmes k zásobovacím valcom, znovu sa hnetie, homogenizuje a odchádza k ďalším strojom na spracovanie. [NP 1982] ▷ dok. ↗ uhniesť
hniesť p. miešať 1
miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumom • mixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťa • vymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do torty • miesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cesto • trieť: trieť maslo s cukrom • tech. hniesť: remeselník hnetie hlinu • kuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepku • primiešavať • vmiešavať • zamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do malty • trepať • šľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukrom • nár. grieždiť: grieždili sneh so zemou • nár. expr. trbúľať
2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3
hniesť, hnetie, hnetú, hnietol, hnetený nedok.
1. (čo) miesiť, stláčať poddajnú látku, formovať z nej niečo: h. hlinu, cesto;
2. (koho) sužovať, trápiť, mrzieť: Hej, ono (sebectvo) krivdí, hnetie, zdiera, týra. (Hviezd.) Ale priznám sa, že ma vlastne hnietlo, že ukazuje oproti nej viac citu ako ja, jej syn. (Jégé);
dok. k 1 uhniesť
hniesť nedok. 1. čiast. zsl, vsl krúživými pohybmi rozotierať poddajnú hmotu (cesto, hlinu); miesiť: V rukáh hňíteu̯ hlinu (Malacky); Ňekisnute cesto śe hňece, kisnute śe mieśi (Studenec LVO) 2. záh expr. prudko biť, tĺcť: On ťi tú Maru, teda jako ženu, hňétél hlava-nehlava (Skalica) 3. záh, modr omínať, tlačiť: Ti boti mia hňetú (Brodské SKA) 4. or, trenč expr. trápiť, sužovať: Čuože urobíš, ke_ťä jednostaj čuosi v duši hňeťie? (Zem. Dedina TRS); Čosi ho hňeťe, omíňá (Bošáca TRČ)
hniesť ndk 1. čo stláčaním formovať, miesiť: pekar těsto w diži neb w korite drewenu lopatku hnete (:misi:) (KoA 17. st); depso: hňetem, mjsym, walám; masso: hňetem, mjsym; hňeteny aneb myseny aneb wálany chléb (KS 1763) 2. koho sužovať, trápiť: kamž se obrátim, abych hnetucýho tohoto bremene pozbyl? (HL 17. st); kdo muž wsse zpomneti, co nas zde w swete hnetj (PoP 1723-24); h. sa: pren (s) hlapczami sze hnyetla (dievka) (LEVOČA 1768) objímala sa