Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hegať nedok. expr. triasť, mykať, drgľovať: auto h-á na hrboľatej ceste, h. kľučkou; neos. h-lo nás na ceste;

dok. hegnúť -e -ú -gol

h-lo ho, ním, v ňom (od strachu, prekvapenia ap.) naľakal sa, zarazil sa

// hegať sa nedok. otriasať sa, mykať sa, kývať sa: stolička sa h-á; h. sa v autobuse;

dok. hegnúť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hegať ‑á ‑ajú nedok.; hegať sa

hegať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie nedok.


hegať sa -gá sa -gajú sa -gaj sa! -gal sa -gajúc sa -gajúci sa -ganie sa nedok.

hegať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie nedok. expr. 1. (čím, kým; čo) ▶ prudkými, trhanými pohybmi vychyľovať z pokojovej polohy, mykať, triasť: ktosi hegal kľučkou; h. klinec; nehegaj tým stolom!; hegala ním, aby sa zobudil
2. (ø; koho; kým) ▶ (obyč. o vozidlách) vychyľovať sa z rovnovážnej polohy, kývať sa; tak spôsobovať trhané pohyby niekoho, mykať niekým: voz hegá; Sklo príjemne chladí, ale električka hegá, hlava sa mi na skle natriasa. [D. Kováč]; Spotil som sa a súčasne ma hegala zima. [H. Zelinová]; neos. Náročky vozil Agnešu po jaminách obecného pastviska, aby ňou čo najviac hegalo. [D. Tatarka]
dok.hegnúť


hegať sa -gá sa -gajú sa -gaj sa! -gal sa -gajúc sa -gajúci sa -ganie sa nedok. expr. 1.opakovane sa vychyľovať z pokojovej polohy, kývať sa, natriasať sa: stôl sa hegá; po ceste sa hegal povoz; cestovať hegajúcim sa motorovým vlakom; On zatiaľ stíšil kobyly, aby sa brička veľmi nehegala. [F. Švantner]
2. (v čom) ▶ nepohodlne, únavne cestovať, natriasať sa (v dopravnom prostriedku a pod.); syn. trmácať sa, drgáňať sa: celý deň sa hegá v autobuse; hegali sme sa v staručkých vagónoch


hegnúť -gne -gnú -gni! -gol -gla -gnúc -gnutie dok. expr. 1. (čo; čím, kým) ▶ prudkým, trhaným pohybom vychýliť z pokojnej polohy, myknúť, zatriasť: h. rýchlostnou pákou; A keď zdriemol a začal chrápať, znova som hegla lavicu. [M. Figuli]
2. (ø; koho) ▶ (obyč. o vozidlách) vychýliť sa z rovnovážnej polohy, zakývať sa; tak spôsobiť trhané pohyby niekoho, myknúť niekým: autobus zabrzdí, hegne a zastane; zacítil som poriadne hegnutie; neos. Kolesá zapišťali, vozom heglo. [P. Jaroš]; Matušíka hegne dopredu, len-len že nedruzgne. [L. Hagara]
3. neos. (koho; kým; v kom) ▶ zaraziť sa, zľaknúť sa: heglo v ňom od strachu; až ma heglo, keď som počula jej hlas; Od prekvapenia mnou až heglo a v pomykove som súhlasne prikývol. [P. Jaroš]
nedok.hegať

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydať šústať trieskať plieskať cápať trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovať odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametať miesť šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchať pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať triasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepať trepotať šklbať: trepať, šklbať rukouotriasať potriasať natriasať zmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


hegať p. natriasať 2, triasť 1


mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmať trmať drmotať drmancovať drgať virgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegať mrdať kmásať ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovať myksľovať mykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepať sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhať potrhávať potrhovať pomykávať pohadzovať poťahovať pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovať triasť natriasať otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


natriasať 1. trasením upravovať • čuchrať načuchrávať: natriasala, čuchrala poduškyexpr.: čechrať načechrávať šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykať šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenianadhadzovať pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukáchtriasť striasať lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasaexpr.: drgať drmať hegať drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavouexpr.: drgoliť strgáňať trlingať: bričku drgolilo, trlingaloexpr.: nadŕdať sepkaťnár.: hegľovať hontŕľať


trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v okunár.: škubať (Smrek, Rázus)skubať (Kukučín)expr.: drmať trmať drmotať drmancovať: drme, drmoce ho za kabátsekať: posmešne seká rukami, plecomexpr.: myksovať myksľovať mykcovať hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkoupotŕhať potrhávať potrhovať pomykávať pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošitnár.: rusať ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzydriapať: driape mäso z koristi, kožu z tváreexpr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod rukuexpr. capartiť (na kusy) • roztrhávať pretrhávať pretŕhať spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nitedrať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasyvyšklbávať šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perielek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať strhávať strhúvaťexpr.: kmásať rafať šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromudriapaťexpr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1


triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v rukeexpr.: drmať drmancovať: drme ho za plecepotriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostommykať trhaťhovor. expr.: myksovať myksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabátpomykávať potrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecamilomcovaťexpr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromuexpr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá

2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasať otriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu

3. spôsobovať chvenie niekoho • striasať mrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrvíexpr.: drviť drgľovať: horúčka ním drví, drgľujelomcovaťexpr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hegať, -á, -ajú nedok. expr. často neos. (bezpredm. i čím, zried. i čo, hoho) drgať, triasť, otriasať, mykať, prudko kývať: voz, doštenák hegá; h. kľučkou; vozom hegalo (Podj.); zuby mu hegali od zimnice (Smrek) drkotali; pren. Vojna hegala ľudí ďalej. (Gráf)

hegalo v ňom (od strachu, prekvapenia ap.) triasol sa, chvel sa;

dok. hegnúť

|| hegať sa triasť sa, kývať sa, otriasať sa: stôl sa hegá;

dok. hegnúť sa


hegnúť, -ne, -nú -gol dok. expr. často neos. (bezpredm. i čím, kým, zried. i koho, čo) drgnúť, myknúť, trhnúť, zatriasť: Potriasol ním, že len tak heglo v ňom. (Skal.) V lietadle čosi heglo. (Gráf) Ďuro si odpľul tak mocne, až mu hlavou heglo. (Pláv.) Samým Filipom to heglo, že si až jazyk zasekol. (Letz) Katra ju hegla, aby si veľmi nenamýšľala. (Kuk.) Cesta opäť nížila sa zosypaným skálím, voz heglo. (Podj.)

heglo ho, heglo v ňom (ním), napr. od strachu, prekvapenia zľakol sa, zarazil sa, prekvapilo ho niečo, niečo na neho prudko zapôsobilo;

nedok. hegať

|| hegnúť sa myknúť sa, trhnúť sa; urobiť prudký pohyb nejakým smerom (často nazad): Sane zrazu strmo sa hegli o akýsi vyčnievajúci kameň. (Šolt.) Vlak zastal strmo, hegol sa. (Rys.) Ostatní hegli sa do kríža. (Dobš.) Batôžtek sa hegne na bok. (Heč.); hegni (sa)! volanie na voly a kravy v záprahu, aby cúvli;

nedok. hegať sa

hegať nedok.
1. (i neos.) strsl, zsl expr. drgať, triasť, natriasať: Joj, na drabiňa̋ku náz drgalo, hegalo, aňi sa na ňom obdržäť (Krivá DK); Ňehegajťe ten stuol, ľebo si poľiouku viľejem (St. Hory BB); Celú cestú náz hegalo (Bošáca TRČ); Ale to s nama hegá, dušu nám vitrase (Siladice HLO)
F. vibuchnátuvau̯ ho, ľen tag v ňom hegalo (Košťany n. Tur. MAR) - cítil bolesť aj vo vnútornostiach
2. or expr. nútiť cúvať, vracať späť: Darmo hegáš tie kravi, krok ťi nazad ňeurobé (Hor. Lehota DK)


hegať sa nedok.
1. strenč expr. ťažkopádne, nakrivo kráčať: Hegaľi sa domvo s krčmi (Prosné PB)
2. or, zvol expr. kývať sa, hýbať sa: Klaňica sa hegá (Slov. Ľupča BB); Pozri jäko sa mi tento zub hegá! (Krivá DK)

heǧať heǧať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu