Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hegať nedok. expr. triasť, mykať, drgľovať: auto h-á na hrboľatej ceste, h. kľučkou; neos. h-lo nás na ceste;

dok. hegnúť -e -ú -gol

● h-lo ho, ním, v ňom (od strachu, prekvapenia ap.) naľakal sa, zarazil sa

// hegať sa nedok. otriasať sa, mykať sa, kývať sa: stolička sa h-á; h. sa v autobuse;

dok. hegnúť sa

hegať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie nedok.

hegať sa -gá sa -gajú sa -gaj sa! -gal sa -gajúc sa -gajúci sa -ganie sa nedok.

hegať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganý -ganie nedok. expr. 1. (čím, kým; čo) ▶ prudkými, trhanými pohybmi vychyľovať z pokojovej polohy, mykať, triasť: ktosi hegal kľučkou; h. klinec; nehegaj tým stolom!; hegala ním, aby sa zobudil
2. (ø; koho; kým) ▶ (obyč. o vozidlách) vychyľovať sa z rovnovážnej polohy, kývať sa; tak spôsobovať trhané pohyby niekoho, mykať niekým: voz hegá; Sklo príjemne chladí, ale električka hegá, hlava sa mi na skle natriasa. [D. Kováč]; Spotil som sa a súčasne ma hegala zima. [H. Zelinová]; neos. Náročky vozil Agnešu po jaminách obecného pastviska, aby ňou čo najviac hegalo. [D. Tatarka]
▷ dok. ↗ hegnúť

hegať sa -gá sa -gajú sa -gaj sa! -gal sa -gajúc sa -gajúci sa -ganie sa nedok. expr. 1. ▶ opakovane sa vychyľovať z pokojovej polohy, kývať sa, natriasať sa: stôl sa hegá; po ceste sa hegal povoz; cestovať hegajúcim sa motorovým vlakom; On zatiaľ stíšil kobyly, aby sa brička veľmi nehegala. [F. Švantner]
2. (v čom) ▶ nepohodlne, únavne cestovať, natriasať sa (v dopravnom prostriedku a pod.); syn. trmácať sa, drgáňať sa: celý deň sa hegá v autobuse; hegali sme sa v staručkých vagónoch

hegnúť -gne -gnú -gni! -gol -gla -gnúc -gnutie dok. expr. 1. (čo; čím, kým) ▶ prudkým, trhaným pohybom vychýliť z pokojnej polohy, myknúť, zatriasť: h. rýchlostnou pákou; A keď zdriemol a začal chrápať, znova som hegla lavicu. [M. Figuli]
2. (ø; koho) ▶ (obyč. o vozidlách) vychýliť sa z rovnovážnej polohy, zakývať sa; tak spôsobiť trhané pohyby niekoho, myknúť niekým: autobus zabrzdí, hegne a zastane; zacítil som poriadne hegnutie; neos. Kolesá zapišťali, vozom heglo. [P. Jaroš]; Matušíka hegne dopredu, len-len že nedruzgne. [L. Hagara]
3. neos. (koho; kým; v kom) ▶ zaraziť sa, zľaknúť sa: heglo v ňom od strachu; až ma heglo, keď som počula jej hlas; Od prekvapenia mnou až heglo a v pomykove som súhlasne prikývol. [P. Jaroš]
▷ nedok. ↗ hegať

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

hegať p. natriasať 2, triasť 1

mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)

natriasať 1. trasením upravovať • čuchrať • načuchrávať: natriasala, čuchrala podušky • expr.: čechrať • načechrávať • šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil

2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykať • šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenia • nadhadzovať • pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukách • triasť • striasať • lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasa • expr.: drgať • drmať • hegať • drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavou • expr.: drgoliť • strgáňať • trlingať: bričku drgolilo, trlingalo • expr.: nadŕdať • sepkať • nár.: hegľovať • hontŕľať

trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1

triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v ruke • expr.: drmať • drmancovať: drme ho za plece • potriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostom • mykať • trhať • hovor. expr.: myksovať • myksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabát • pomykávať • potrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecami • lomcovať • expr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromu • expr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá

2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasať • otriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu

3. spôsobovať chvenie niekoho • striasať • mrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrví • expr.: drviť • drgľovať: horúčka ním drví, drgľuje • lomcovať • expr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí

hegať, -á, -ajú nedok. expr. často neos. (bezpredm. i čím, zried. i čo, hoho) drgať, triasť, otriasať, mykať, prudko kývať: voz, doštenák hegá; h. kľučkou; vozom hegalo (Podj.); zuby mu hegali od zimnice (Smrek) drkotali; pren. Vojna hegala ľudí ďalej. (Gráf)

● hegalo v ňom (od strachu, prekvapenia ap.) triasol sa, chvel sa;

dok. hegnúť

|| hegať sa triasť sa, kývať sa, otriasať sa: stôl sa hegá;

dok. hegnúť sa

hegnúť, -ne, -nú -gol dok. expr. často neos. (bezpredm. i čím, kým, zried. i koho, čo) drgnúť, myknúť, trhnúť, zatriasť: Potriasol ním, že len tak heglo v ňom. (Skal.) V lietadle čosi heglo. (Gráf) Ďuro si odpľul tak mocne, až mu hlavou heglo. (Pláv.) Samým Filipom to heglo, že si až jazyk zasekol. (Letz) Katra ju hegla, aby si veľmi nenamýšľala. (Kuk.) Cesta opäť nížila sa zosypaným skálím, voz heglo. (Podj.)

● heglo ho, heglo v ňom (ním), napr. od strachu, prekvapenia zľakol sa, zarazil sa, prekvapilo ho niečo, niečo na neho prudko zapôsobilo;

nedok. hegať

|| hegnúť sa myknúť sa, trhnúť sa; urobiť prudký pohyb nejakým smerom (často nazad): Sane zrazu strmo sa hegli o akýsi vyčnievajúci kameň. (Šolt.) Vlak zastal strmo, hegol sa. (Rys.) Ostatní hegli sa do kríža. (Dobš.) Batôžtek sa hegne na bok. (Heč.); hegni (sa)! volanie na voly a kravy v záprahu, aby cúvli;

nedok. hegať sa

hegať nedok.
1. (i neos.) strsl, zsl expr. drgať, triasť, natriasať: Joj, na drabiňa̋ku náz drgalo, hegalo, aňi sa na ňom obdržäť (Krivá DK); Ňehegajťe ten stuol, ľebo si poľiouku viľejem (St. Hory BB); Celú cestú náz hegalo (Bošáca TRČ); Ale to s nama hegá, dušu nám vitrase (Siladice HLO)
F. vibuchnátuvau̯ ho, ľen tag v ňom hegalo (Košťany n. Tur. MAR) - cítil bolesť aj vo vnútornostiach
2. or expr. nútiť cúvať, vracať späť: Darmo hegáš tie kravi, krok ťi nazad ňeurobé (Hor. Lehota DK)

hegať sa nedok.
1. strenč expr. ťažkopádne, nakrivo kráčať: Hegaľi sa domvo s krčmi (Prosné PB)
2. or, zvol expr. kývať sa, hýbať sa: Klaňica sa hegá (Slov. Ľupča BB); Pozri jäko sa mi tento zub hegá! (Krivá DK)