híkať -a nedok.
1. expr. vydávať zvuky podobné cit. hí (pri údive, prekvapení, vzrušení ap.)
2. vydávať zvuky príznačné pre somára
híkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.
híkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. ▶ vydávaním zvukov podobných slovu hí prejavovať prekvapenie, obdiv, nadšenie al. iné silné citové vzrušenie: Čakal som, kedy začne prekvapene híkať. [J. Kroner]; Híkajú nad šatami, nad všetkým, čo Jozef súhrnne nazval taľafatkami. [A. Vášová]; Kresba putovala z rúk do rúk a vyvolávala ochkanie a híkanie. [J. Sedlák] 2. ▶ (o somárovi) vydávať zvuk iá; napodobňovať tento zvuk: Na námestí bola malá tržnica, mečali tu ovce, híkali osly. [R. Fabry]; Panicky utekali, pešo i na oslíkoch divo híkajúcich. [KŽ 1967] ◘ fraz. híkať ako somár zvukmi al. výkrikmi prejavovať silné citové vzrušenie ▷ dok. ↗ híknuť, k 2 i zahíkať
híknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutie dok. zried. 1. ▶ vydaním zvuku podobného slovu hí prejaviť prekvapenie, obdiv, nadšenie al. iné silné citové vzrušenie; syn. zhíknuť: h. od údivu; vyjadriť prekvapenie hvizdnutím alebo híknutím 2. ▶ (o somárovi) vydať zvuk iá; napodobniť tento zvuk; syn. zahíkať: somár ani nehíkol ▷ nedok. ↗ híkať
čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)
híkať p. čudovať sa
híkať, -a, -ajú nedok.
1. vydávať zvuky podobné zvukom hí od údivu, prekvapenia al. od iného silného citového vzrušenia: Ach, híkal som prekvapením. (Taj.) Ženy híkali a híkali nad novinou, ktorú počuli. (Kuk.) Vezmi fajku fajčiarovi, už aj rozčúlene híka. (Jes.)
2. (o somárovi) vydávať zvuky podobné zvukom iá; napodobňovať zvuk vydávaný somárom: h. ako somár;
dok. híknuť i zhíknuť
híkať nedok. 1. csl expr. vydávať od údivu zvuky podobné hí: Ke_dzme prišľi ku moru, každí híkau̯, čuo viďeu̯ f prístave (Krivá DK); Babi až híkali, že je pátek a že ešče páteg vihrává muzika na veselí (Trenč. Závada TRČ); Hikal, bo eśči take čudo ňevidzel (Dl. Lúka BAR) 2. or, turč expr. vydávať zvuky príznačné pre somára: Somár híka (Kláštor p. Zniev. MAR) F. híka aňi somár (Podbiel TRS) - nemiestne sa čuduje
híkať ndk 1. (o oslovi) vydávať charakteristické zvuky hí: oslik hyka (:gyka:) (KoA 17. st) 2. (o človeku) vydávať zvuky ako osol (od údivu): často nad oslovstvim zastaralích híkame (BR 1785)