groš -a m.
1. čiastková peňaž. jednotka a platidlo v niekt. štátoch; hist. stredoveké strieborné platidlo
2. hovor. malý peniaz: zíde sa každý g.
3. obyč. mn. groše hovor. peniaze vôbec: zarábať g-e
● poznať niekoho ako starý g. dobre; → judášsky g.; byť pri g-i mať peniaze; byť bez g-a nemať peniaze; expr. → smrdieť g-om; kúpiť, predať za lacný g. lacno; čo → fígeľ, to g.;
grošový príd.;
grošík -a obyč. mn. m. zdrob. expr. peniaz(e)
grošík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.
groš -ša pl. N -še G -ší/-šov m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ strieborná minca spravidla v hodnote 1/20 (rýnskeho) zlatého; jednotka striebornej meny v stredoveku: strieborné groše; český, pražský g.; tourský g. minca razená od r. 1266 vo Francúzsku, odtiaľ rozšírená do strednej Európy; razba uhorských grošov v Kremnici 2. ▶ čiastková menová jednotka a platidlo v Rakúsku (do r. 2001) a v Poľsku, drobná minca: 1 šiling mal 100 grošov 3. hovor. expr. ▶ peniaz malej hodnoty, halier, koruna: zíde sa každý g.; zarobiť dajaký g.; Každú nedeľu učni dostali od majstra aspoň aký-taký groš. [V. Šikula]; Naučil sa robiť, čo bolo treba, aby sa rodina dostala k nejakému grošu aj v zime. [Pc 1998] 4. obyč. pl. groše hovor. expr. ▶ peniaze vôbec; syn. koruny, korunky: zarábať, míňať groše; dostať, zohnať nejaké groše; predať niečo za pár groší; požičať si pár grošov; nemať groše; bude to stáť pekný g.; Na dobrú vec sa nejaké groše vždy nájdu. [Vč 1990] ◘ fraz. mať groší ako pliev mať veľa peňazí, byť bohatý; poznať niekoho, niečo ako starý groš dobre, dôkladne; judášsky groš nečestne získané peniaze, odmena za zradu, udávanie a pod.; žobrácky groš málo peňazí, malá suma; brať/mať niečo za hotový groš pokladať niečo za isté, pravdivé, veriť niečomu; byť ako za groš chleba/psík/prasa byť malý, drobný, šťúply; byť/ostať bez groša al. nemať ani groša/deravý groš nemať peniaze; [byť] hladný na groš (byť) žiadostivý peňazí, lakomý; byť pri groši mať peniaze; držať sa groša al. držať groše byť sporivý až lakomý; každý groš tri razy [v ruke] obráti, [kým ho vydá] je skúpy, nerád dáva zo svojho; kúpiť/predať za lacný groš lacno; mať rozumu za groš al. nemať za groš rozumu byť nerozumný, nerozvážny, hlúpy; nedal by za to/zaň ani deravý groš vôbec si to, ho necení; nestojí [za] deravý groš al. nie je hoden ani deravý groš je bezcenný; prísť ku grošu/grošom zarobiť, zadovážiť si peniaze; pustiť groš minúť peniaze; smrdieť grošom byť celkom bez peňazí, nemať peniaze; trasie sa za grošom [ako čert za hriešnou dušou] je lakomý, skúpy; za groš by si dal koleno vŕtať/prevŕtať al. za groš by hnal do Pešti voš je veľmi lakomý, chamtivý, za peniaze urobí všetko ◘ parem. čo fígeľ, to groš dôvtip, šikovnosť sa vypláca; kto je dôvtipný, šikovný, má z toho úžitok; dobrá rada stojí groš [a planá dva] dobrá rada je cenná, zlá je na škodu; [dobrá] výhovorka stojí groš; dobrá výhovorka hotový groš ▷ grošík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 3, 4: pribudlo nám zopár grošíkov; vrátil sa domov so zarobenými grošíkmi
groš, -a, 2. p. mn. č. -ov, hovor. (3. význam) i -í m.
1. strieborný peniaz, jednotka starej striebornej meny; dnes drobná minca rakúskej a poľskej meny;
2. malý peniaz, malá hodnota: zíde sa, dobrý je každý g.
● hovor. stojí za deravý g. je zlý, nanič; nemá rozumu ani za g. je hlúpy;
3. hovor. (často v mn. č.) peniaze vôbec: poctivo zarobené g-e; potrebovať g-e, nemať g-e; mať pár g-í trochu peňazí; má g-í ako pliev je bohatý; prísť ku g-u (g-om) zarobiť, zadovážiť si peniaze; byť pri g-i mať peniaze; byť bez g-a bez peňazí; kúpiť niečo za lacný g. lacno; predať niečo za dobrý g. draho; zarobiť pekný g. dosť, veľa peňazí; tvrdé, ťažké g-e veľa peňazí; držať sa g-a, držať g-e byť sporivý; poznať niekoho ako starý g. dobre, dokonale; žobrácky g. málo peňazí; judášsky g. nepoctivo získané peniaze, odmena za zradu; byť hladný na g. lakomý, chtivý peňazí; smrdieť g-om nemať peňazí; čo fígeľ, to g. (prísl.) každá šikovnosť je niečo hodná; dobrá výhovorka hotový g. (stojí g.) (prísl.) je cenná;
grošový príd. stojaci groš, lacný; chudobný: g-é príspevky, g. román; odrodilý zeman z grošovej gentry (Vlč.);
grošík, -a m. zdrob. expr.
groš m. 1. csl zastar. drobnejší peniaz starej meny; drobný peniaz vôbec: Volakedi malé dzíta ked bolo vistreté, ludé dávali mu do ruki groš (Ružindol TRN); pár groší (Stožok ZVO); dvacedz grošoch (V. Šariš PRE) L. seďem ďeťí za groš (Kremnica, Pukanec LVI, Čelovce MK) - lacný medovník s nalepeným obrázkom siedmich detí; zdržanliví na groš (Brestovany TRN) - skúpy F. je ako za groš psíča (Pukanec LVI), je ako za groš prasa (Rim. Píla RS) - malý, neveľa hoden; vizerá ani za grož žemlík (Rochovce ROŽ) - biedne; drží sa jag za groš prasa (Lukáčovce HLO) - je bezdôvodne namyslený; starí groš (Mošovce MAR) - mudrujúce dieťa; ňedau̯ bi ho aňi za ďeraví groš (Rim. Píla RS) - iron. vôbec mu na ňom nezáleží; vipil si za groš a už má rozumu za dva (Bošáca TRČ) - podpitý veľa mudruje, robí sa múdry; keť pusťí za groš hladu do brucha, aňi za šezď ho ňevižeňie (Blatnica MAR) - na jedle sa nemá sporiť; drž groš, abi ci grajcar neuťékél (Bošáca TRČ) - váž si aj malý peniaz 2. strsl, zsl peniaz, peniaze všeobecne: Šanuj si groše, budež ich potrebuvať! (Bodorová MAR); S toho sa najskorej dau̯ grož zohnať (Hor. Mičiná BB); Aj bi son si kúpeu̯, ale ňemán groše (Návojovce TOP); Idú hodi a já bez groša! (Brestovany TRN) F. hľadaď groše (Čimhová TRS) - zháňať prácu; grošom smrďí (Rim. Píla RS), ňigda nesmrďí grošon, iba na bork chlce (Kalinovo LUČ) - (ne)má peniaze; smrďí grošom (Martin), smrdží za grošom (Rev. Lehota REV) - nemá peňazí; čo fígel, to groš (Lukáčovce HLO), čo fígeľ, to groš - vie každí loptoš! (Prievidza) - šikovnosť, chytráctvo prináša úžitok; dobrá víhovorka stojí groš (Jasenová DK) - treba sa vedieť presvedčivo vykrútiť zo zodpovednosti; ňetreba šetko braď za hotoví groš (Mošovce MAR) - netreba všetkému veriť; duovera je hotoví groš (Martin) - priateľstvo je veľa hodno; edon ňespravedliví grož vižeňe sto spravedlivích (Mur. Dl. Lúka REV) - klamanie sa pomstí 3. druh liečivej byliny na zastavenie krvácania (stavikrv pieprový?): groš (Košťany n. Tur. MAR) 4. obyč. mn. č. zaschnutý výkal na srsti dobytka: groše optrhať krave (Opatovce n. Nitr. PDZ); grošík m. zdrob. expr. k 2: Už lem sťíská ťie grošíki (Mur. Dl. Lúka REV); grošík (Detva ZVO)