grand -a m. špan. šľachtic;
pren. hovor. veľkodušný, štedrý človek: jej priateľ je g.
grand -da pl. N -di I -dmi/-dami m.
grand -da pl. N -di I -dmi m. ⟨špan.⟩ 1. hist. ▶ príslušník španielskej, pôvodne kastílskej vysokej šľachty: paláce španielskych grandov; vznešenosť grandov 2. hovor. ▶ veľkodušný, veľkorysý, štedrý človek: zachovať sa k niekomu ako g.; A keď už naši niečo sľúbia, tak to dodržia. V tom sú grandi. [K. Jarunková]; Ukázal prítomným hosťom, aký je grand. Zaplatil každému to, čo si objednal. [Vč 1989] ◘ fraz. robiť granda al. hrať sa na granda a) veľkodušne platiť za iných výdavky b) žiť nad pomery
grand prix, pís. i Grand Prix [granpri] neskl. ž. ⟨fr.⟩ ▶ veľká cena (v názvoch významných medzinárodných športových súťaží, napr. v automobilizme, jazdectve, tenise, al. umeleckých súťaží, napr. festivalu populárnych piesní), skr. GP: úspech na domácej grand prix; Grand Prix Bratislava; medzinárodný turnaj vo vzpieraní Grand Prix Košice; spevácka súťaž Grand Prix Eurovision
grand -a m. ‹šp›
1. hist. príslušník niekdajšej špan. vysokej šľachty, pôvodne kastílskej
2. hovor. expr. nápadne veľkorysý, veľkomyseľný človek: robiť g-a vystupovať s okázalou veľkorysosťou, napr. platiť (útratu) za iných a pod.;
grandský príd.;
grandsky prísl.;
grandstvo -a s.
gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je málo • expr. rytier: správať sa ako rytier • džentlmen, pís. i gentleman
2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadník • hovor.: kurizant • fešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov
3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda
grand 1. p. šľachtic 1 2. p. gavalier 3
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
grand, -a m. príslušník najvyššej šľachty v Španielsku;
grandský príd.: g-á hodnosť