Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

gramotný príd. kt. vie písať a čítať: g. človek;

gramotnosť -i ž.: g. obyvateľstva; druhá g. ďalšia zručnosť; počítačová, internetová g. ovládanie komunikácie s počítačom, s internetom

gramotný -ná -né 2. st. -nejší príd.

gramotný -ná -né 2. st. -nejší príd. ⟨rus. ~ gr.⟩ 1. ▶ ktorý vie čítať a písať; op. negramotný: g. človek; g. národ; gramotné obyvateľstvo; nízke percento gramotných ľudí
2. ▶ primerane vzdelaný, vyškolený, zručný v istom odbore, ovládajúci niečo: g. používateľ internetu; byť počítačovo g. ovládať prácu s počítačom; technicky, právne g.; informačne gramotná mládež; plavecky gramotné dieťa ovládajúce základy plávania; pren. dať, dostať gramotnú odpoveď primeranú, rozumnú

gramotný príd. ‹r < g›

1. kto vie písať a čítať (op. negramotný)

2. expr. primerane alebo aspoň minimálne vzdelaný, poučený, rozumný; tomu zodpovedajúci: čakal som od neho gramotnejšiu odpoveď;

gramotne prísl.;

gramotnosť -ti ž.: šírenie g-i; pren. publ. druhá g. osvojenie si znalostí v používaní počítačov a pod.

gramotný p. vzdelaný

vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný

gramotný príd. vediaci písať a čítať: g. človek;

gramotnosť, -ti ž. znalosť písania a čítania