genealógia -ie ž. hist. odbor zaoberajúci sa štúdiom rodov, rodopis;
genealóg -a mn. -ovia m. odborník v genealógii;
genealogička -y -čiek ž.;
genealogický príd.
genealógia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
genealógia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ pomocná historická veda zaoberajúca sa štúdiom dejín rodov al. rodových a rodinných súvislostí jednotlivcov; syn. rodopis 2. ▶ zachytený vývoj rodu; syn. rodokmeň, rodopis: g. panovníckeho rodu; genealógie kráľov; zostaviť, preskúmať genealógiu svojej rodiny 3. ▶ metóda genetického výskumu založená na štúdiu rodokmeňa určitého jedinca
genealógia -ie ž. ‹g› odb.
1. pomocná historická veda zaoberajúca sa štúdiom rodokmeňov, rodových a rodinných súvislostí jednotlivcov, rodopis
2. zachytený vývoj rodu, rodopis, rodokmeň
3. metóda genetického výskumu založená na štúdiu rodokmeňa určitého jedinca;
genealógia p. rodokmeň
rodokmeň postupnosť predkov obyč. zaznačená ako vývin rodu; súpis, zoznam predkov • zastar. rodostrom: rodokmeň, rodostrom širokého príbuzenstva • rodopis • genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom dejín rodov)
genealógia, -ie ž.
1. sled, rad predkov niekoho, rodokmeň: g-ie kráľov; Vyčitoval celú genealógiu slávnej famílie Bešeňovských. (Kal.)
2. náuka o vývoji rodín a rodov, rodopis;
genealogický príd.: lingv. g-á klasifikácia jazykov podľa pôvodu, historickej príbuznosti;
genealóg, -a, mn. č. -ovia m. bádateľ v genealógii
genealógia ž gr/lat rodokmeň: pars s urečsitosti wedla productii genealogii Blatniczkiho manzelku odlucsiti nemohucze (S. ĽUPČA 1735); sme puwod nass skrze genealogie doswečiti prinuteny (T. TEPLÁ 1747); obywatele swu genealogij wedu od Chusa sina (KCS 18. st); -iálny príd: podle ramuse genealogialnjho cžastky dolinske se delga (DRAŽKOVCE 1732)