frak -u m. muž. slávnostný oblek, ktorého kabát má predné časti vykrojené a zadné predĺžené: ženích, dirigent vo f-u
● expr. dostať na f., po f-u dostať pokarhanie, bitku; utrpieť porážku;
frakový príd.;
fráčik -a, fráčok -čka m. zdrob.
fráčik -ka pl. N -ky, fráčok -čka pl. N -čky m. zdrob.
frak -ku pl. N -ky m. ⟨nem. ‹ angl. ‹ fr.⟩ 1. ▶ (v 18. stor.) odev dôstojníkov, neskôr meštiansky oblek 2. ▶ (od polovice 19. stor.) pánsky čierny slávnostný oblek skladajúci sa z frakového kabáta, z frakových nohavíc, z bielej vesty, bieleho motýlika a bielej košele s tvrdým golierom a ohnutými rohmi: ženích, dirigent v elegantnom čiernom fraku; obliecť si f.; predvádzať sa v požičanom fraku; Ale to je predsa dávno známe, že práve frak sa dá nosiť rozlične: inak ho nosí čašník, inak sveták. [J. Tužinský] ◘ fraz. dať niekomu na frak a) zbiť niekoho b) poraziť niekoho; dostať na frak/po fraku a) dostať bitku b) utrpieť porážku ▷ fráčik -ka pl. N -ky, fráčok -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: Ozaj sa videl vo fráčiku, v koncertnej sále, no po chvíli bol opäť na zemi. [V. Šikula]; Čašníci s prestrihnutým fráčkom preletovali od stola k stolu. [Š. Žáry]
fráčik, fráčok p. frak
frak, -u m. dlhší mužský večerný, slávnostný kabát, ktorého boky sú spredu vykrojené: obliecť sa do f-u, prísť vo f-u
● dostať na f., po f-u byť pokarhaný;
fráčik, -a i fráčok, -čka m. zdrob. expr.