Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

fotografia -ie ž.

1. obraz vzniknutý pôsobením svetla na film al. dosku vo fot. aparáte, snímka: farebná, letecká f.

2. odbor zaoberajúci sa fotografovaním: umelecká, technická f.;

fotografista -u m. odborník vo fotografii (význ. 2);

fotografistka -y -tiek ž.;

fotografický príd.: f. aparát, ateliér;

fotograficky prísl.

fotografista -tu pl. N -ti m.

fotografista -tu pl. N -ti m. ▶ kto sa zaoberá fotografovaním (obyč. profesionálne); syn. fotograf: nadaný, uznávaný f.; umelecký f.; portrét od fotografistu; reprezentatívna publikácia svetoznámeho fotografistu ▷ fotografistka -ky -tiek ž.

fotografista -u m. (fotografistka -y ž.) ‹g› kto sa zaoberá fotografovaním, fotograf

fotografista kto sa (obyč. odborne) zaoberá fotografovaním • fotograf

fotografista, -u m. kto sa zaoberá fotografovaním;

fotografistka, -y, -tiek ž.

fodografista p. fotografista

foltegrafista p. fotografista

fotografista m. (fodografista, foltegrafista, poľtografista) nov. kto fotografuje: U nás nebívalo fotografisti (Skalica); fotografista (Revúca); foltegrafista (Sotina SEN); fodografista (Čemerné VRN); poľtografista (Prievidza)

poľtografista p. fotografista