fňukot -tu m.
fňukot -tu m. expr. ▶ tichý a prerývaný plač, vzlykot, fňukanie; syn. fikot: chlapček pribehol s fňukotom
fňukot p. plač
plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca • expr.: fňukot • fňuk • fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot • vzlyk • vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot • poet. osrk (Hviezdoslav) • expr.: bľakot • bľak • expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu • expr.: ryk • rykot • výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy • hovor. lamenty (Urban) • poet. kviľba (Figuli) • hovor. lamentácia
fňukot, -u m. expr. tichý, prerývaný, fikavý, zadŕžaný plač, fikanie, nariekanie, fňukanie: Vzdychajú ženy a reč končia fňukotom. (Gráf.)