fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.
1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y; mrožie f-y ovisnuté
2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi
3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y
● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán; usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky;
fúzik -a obyč. mn. fúziky -ov m. zdrob.;
fúzisko -a obyč. mn. fúziská -isk s., v jedn. i m. zvel.
fúzik -ka obyč. pl. fúziky m. zdrob.
fúz fúza obyč. pl. fúzy m. 1. ▶ chlpy nad hornou perou muža, obyč. upravené: čierne, šedivé, ryšavé fúzy; dlhé, husté, riedke fúzy; umelé, nalepené fúzy; pristrihnuté, pestované fúzy; mrožie fúzy ovisnuté; vykrúcať si fúzy; nosiť, mať fúzy; začínajú mu rásť prvé fúzy; nechať si narásť fúzy; oholiť si fúzy; zlostne mykať fúzmi; Jeden fúz mu zhorel. [A. Lacková-Zora] jedna polovica fúzov; pren. Žula buchtu so šípkovým lekvárom, rukávom si oprašovala fúzy z práškového cukru. [G. Rothmayerová] zašpinené miesto nad hornou perou 2. ▶ pevný tenký útvar vyrastajúci z pokožky al. kože niektorých živočíchov: mačacie fúzy; dlhé fúzy zajaca; hmatové fúzy; kocúrovi za zježili fúzy; málo, dobre vyvinuté fúzy hrubosrstých plemien psov; mieň je klzká ryba, ktorá má na brade iba jeden f. 3. hovor. ▶ dlhý ostrý výrastok na kláskoch rastlín, ôstie: jačmenné fúzy 4. hovor. ▶ niečo podobajúce sa fúzu: Dieťa pritiahlo červené klbko a odvinulo z vlny červený fúz. [J. Blažková] ◘ fraz. hovor. [iba/len] o fúz a) iba o malé, nepatrné množstvo, o trošku, o kúsok b) o malý časový rozsah; hundrať si/mrmlať si/šomrať si pod/popod fúzy a) nezrozumiteľne, ticho hovoriť b) vyslovovať nespokojnosť; preťahovať niekomu medové motúzy popod fúzy sľubovať niečo nesplniteľné; expr. pretrieť/vytrieť niekomu fúzy prekaziť niekomu plán; smiať sa/usmievať sa/usmiať sa/uškŕňať sa/uškrnúť sa pod [jeden] fúz/pod fúzy/na pol fúza a) trochu b) lišiacky; už to má fúzy už je to neaktuálne ▷ fúzik -ka obyč. pl. fúziky m. zdrob.: fičúrske, úzke fúziky; myš má fúziky; fúziky jahôd; fúzisko -ka obyč. pl. fúziská fúzisk s., v sg. i m. zvel.: vytrhnúť šedivé f.; Majiteľ koní si pokojne poťahoval fúziská. [L. Ballek]; Šarmantne nosil fúziská. [Sme 2002]
fúz, -a, obyč. v mn. č. fúzy, -ov m.
1. chlpy na hornej pere dospelého muža: mať f-y, vykrúcať si f-y; žart. f-y ako motúzy silné, dlhé
● expr. pretrieť, vytrieť f-y niekomu prekaziť plán; usmiať sa pod (jeden) f., pod f-y, na pol f-y trochu; hundrať si, mrmlať pod f-y nezrozumiteľne, ticho hovoriť; hundrať, dudrať;
2. dlhé chlpy na pysku niektorých zvierat (napr. mačky, zajaca a i.);
3. hovor. ôstie obilia, úponky niektorých rastlín (napr. fazule, kukurice a i.);
fúzik, -a, obyč. v mn. č. fúziky, -ov m. zdrob.;
fúzisko, -a, obyč. v mn. č fúziská str. i m. zvel.
fúzik p. fúz
fúzik p. fúz1
fúz1 m. 1. strsl, zsl obyč. mn. č. chlpy na hornej pere dospelého muža: Proč si neholíš fúza? (Stráže n. Myj. SEN); fús (Hor. Lehota DK, V. Bielice TOP) 2. strsl, zsl obyč. mn. č. úponok viniča al. inej rastliny: Fúzi pri vilamuvaňí ňeobrezujen, to je zbitočná robota, oňi aj tag usknú (Pukanec LVI); Koď je zelení bvab uš starší, má aj tvrďia fúzi (Revúca); Tomu sa hovorí fúze (Šintava ŠAĽ); fúzik m. zdrob. k 2: Prúti zme dali do vodi, tan sa spravili také fúziki (Bošáca TRČ)