fír, -a i fíra, -u m. zastar. voj. slang. čatár: Nelkin snúbenec je žandárskym fírom. (Tim.) Prišiel som od vojska ako fíra. (Ráz.)
fír m. zried. veliteľ čaty, čatár: Náš fír si velmo potrpev na svoju šaržu a za najmenšú vedz nás posielav na raport (Hliník n. Hron. NB)
fír m nem voj vojak s poddôstojníckou hodnosťou, čatár: leitnantowi, kapralowi a firowi obet (ŽILINA 1718)