ďuna, ďuňa p. dyňa
dyňa ž. (dziňa, džina, zina, ďuna, ďuňa, dzuna, džuna, giňa)
1. miest. strsl, zsl, vsl pestovaná rastlina, bot. tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) i jej plod (aj ako jedlo): Giňe sa velmi viplaťí nasaďeť, ňielen na jeďeňie, ale aj pre statog a sviňe (Prochot NB); Mi šicí mámo raďi ďuňe (Klenovec RS); Zmo sa toho roku najedli džuní (Brusník REV); Teho roku sme aj džinu sadzili (V. Rovné BYT); Načo bi običajnú dzinu kupuvala (Trstie ILA); Paderovanom sa nadávalo dzunári, lebo dzinám hovorá dzune (Bučany HLO); Aj dziňe míváme, dzinové zelé varíváme (Kunov SEN); Dziňa (omáčka) je moje najneobľúbenejšie jedlo (Predmier BYT); Dňes na obied budze dziňa (Záh. Bystrica BRA); Dziňa sa varí alebo dusí (Hlboké SEN); Budeme diňe dávat prasatom a jádra usušíme (Skalica); Teho roku me diňu aňi ňevariľi (Torysa SAB)
L. špargľová dina (Siladice HLO) - sorta na varenie; paňska dziňa (Kucany MCH) - melón; zimňí dziňa (Štefanov SEN) - malá okrasná tekvica
F. hu̯avu má hou̯ú jag dziňa (Brodské SKA); dzetko majú hlavu jako dziňu (Prosné PB) - holú, bez vlasov; hu̯avu má jag dziňu, a rozumu nigde (Jablonové MAL) - má veľkú hlavu
2. jzsl vin. špeciálna vinohradnícka tekvica na výrobu heverov: S takéj dzine sa robili tí ducini, dzinové hevere (Vinosady MOD); Do si stev spravit hrganu, mosev vichovat hrganové dine (Dvorníky HLO)
3. strsl, vsl druh plazivej tekvicovitej rastliny
a. bot. dyňa červená (Citrullus lanatus)
b. dyňa žltá, bot. melón cukrový (Melo sativus) a najmä ich jedlé šťavnaté plody: It si kúpit kúseg dine! (Val. Belá PDZ); ďuna (Revúčka REV); ďuňa (Muráň REV); džuna (Chyžné REV)
L. jedácá dzina (Trakovice HLO), hriźaca dziňa (Brezina TRB), červená ďuňa (Rochovce ROŽ), žotá diňa (Kalinovo LUČ), cukrová diňa (Mošovce MAR) - rozličné sorty
4. pejor. hlava: Po kim ci tota diňa narosla taka veľika? (Kapušany PRE)
F. ti sprostá dziňa! (Prosné PB) - ti hlupák!
dziňa p. dyňa
dzuna p. dyňa
džina p. dyňa
džuna p. dyňa
giňa p. dyňa