Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cukrár -a m. odborník zhotovujúci sladké výrobky (zákusky, torty, krémy ap.); samostatný živnostník;

cukrárka -y -rok ž.;

cukrársky príd. i prísl.: c. obchod, c-e pečivo, c. učeň; c. vyrobené zákusky;

cukrárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. cukrár. odbor

2. cukráreň

cukrár -ra pl. N -ri m.

cukrár -ra pl. N -ri m. ▶ odborník zhotovujúci sladké výrobky (zákusky, torty, krémy a pod.): vyučiť sa za cukrára; súťaž zručnosti kuchárov, cukrárov a čašníkov; Novinkou budú praclíky, ktoré majú pre nás piecť cukrári. [Vč 1971] ▷ cukrárka -ky -rok ž.

cukrár, -a m. výrobca al. predavač cukroviniek a cukrárskeho pečiva;

cukrárka, -y, -rok ž.;

cukrársky príd. i prísl.: c. výrobok, c. obchod; c. učeň;

cukrárstvo, -a str. výroba a predaj cukroviniek a cukrárskeho pečiva; zamestnanie cukrára, cukrárske remeslo

cukrár m.
1. vyučený odborník na pečenie sladkostí: Náž Mišo sa viučil za cukrára (Vištuk MOD)
2. expr. kto obľubuje sladkosti: Un barz veľiki cukrar, bo bi f slatkim i spal (Haniska PRE)

cukrár m kto roznáša al. predáva zákusky: tragematopola: cuktár (!) (KS 1763)