Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

choreografia -ie ž.

1. div. odbor zaoberajúci sa tancom a jeho technikou

2. tvorba a nácvik tanečnej al. baletnej kompozície;

choreograf -a mn. -i m.

1. odborník v choreografii

2. tvorca tanečnej al. baletnej kompozície; vedúci tanečného al. baletného súboru;

choreografka -y -fiek ž.;

choreografický príd.: ch-é umenie;

choreograficky prísl.

choreografia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

choreografia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ div., film. 1. iba sg. ▶ náuka o tanci, jeho technike a javiskovom stvárnení: profesor, absolvent choreografie; študovať choreografiu
2. ▶ tvorivá umelecká činnosť pri vytváraní javiskových tanečných celkov; pohybová kompozícia tancov, resp. baletov: tanečná, scénická ch.; zložitá pohybová ch.; ch. slávnostného otvorenia zimných olympijských hier; skúška choreografie; prehliadka choreografií folklórnych súborov; nacvičovať, predviesť novú choreografiu
3. ▶ súbor značiek, ktorými sa naznačujú kroky a skupiny v tancoch; tanečné písmo: učiť sa tancovať podľa choreografie

choreografia -ie ž. ‹g› kompozícia tanečného diela, tanca, baletu; umelecké a technické vedenie baletného súboru

choreografia p. nácvik

nácvik učenie (sa) cvičením: nácvik tanca • korepetícia (nácvik spevu, baletu a pod. opakovaním) • dril (mechanický nácvik) • pejor. drezúra (prísny nácvik) • choreografia (tvorba a nácvik tanečnej al. baletnej kompozície)

choreografia, -ie ž. náuka o tanci a o technike tanca; nacvičovanie tancov, vedenie tanečných scén al. baletu v divadle;

choreografický príd.: ch-á škola, ch-é umenie;

choreograficky prísl.;

choreograf, -a, mn. č. -i/-ovia m. umelec vytvárajúci baletné a tanečné čísla; vedúci baletu;

choreografka, -y, -fiek ž.