Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cápať -e -u nedok. expr.

1. udierať, biť, búchať: c. dieťa po zadku

2. hádzať, trepať: c. hrnce o zem; pejor. c. do seba hltavo jesť

3. ťažko stúpať (po blate, vode): c. nohami ako slon

4. padať: guľky c-u do kaluže

5. tárať, trepať: c. hlúposti;

dok. capnúť -e -ú -pol, k 1, 2, 5 i capiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
capiť ‑í ‑ia, capnúť ‑e ‑ú ‑pol dok.

capiť -pí -pia cap! -pil -piac -pený -penie dok.

cápať -pe -pu cáp! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -panie nedok. expr. 1. (koho (po čom); čím (čo, po čom); ø) ▶ udierať niečím plochým (obyč. po plochom mieste) a vydávať pritom plieskavý zvuk; syn. plieskať, trieskať: priateľsky c. kamaráta; c. niekoho po rukách, po nohách; c. niekoho rukou po ústach, po zadku; c. dlaňami po okne, po stene; c. piestom šaty prať; c. lopatkou hlinu utľapkávať
2. (čo na čo; čo do čoho; čo o čo) ▶ rýchlo, prudko hádzať, dávať niečo niekam: c. taniere, hrnce na stôl; c. vajcia do cesta; c. jedlo do seba hltavo jesť; c. loptu o zem; c. maltu na stenu; c. farby na plátno; c. (si) krém na tvár
3. ▶ ťažko, s námahou sa predierať, kráčať (často v niečom tekutom a hustom): c. v snehu, po blate, vo vode; Dychčal ako kŕmna hus, cápal a tápal zboka nabok. [J. Beňo]
4. (na čo; do čoho) ▶ prudko, s pleskotom padať niekam (často do niečoho tekutého al. na tekutú plochu): kvapky dažďa cápu na oblok, do kaluže; Čajky priam strmhlav cápu do vody. [V. Šikula]
5. (čo; ø) ▶ rýchlo a nepremyslene hovoriť; syn. tárať, trepať: c. hlúposti, nezmysly; čo to cápeš!; necáp toľko!
fraz. cápať dve na tri hovoriť hlúposti, nezmysly; všetko mu z rúk cápe je nešikovný, nedarí sa mu
dok. k 1, 2, 4, 5capnúť, k 1, 2 icapiť


capiť -pí -pia cap! -pil -piac -pený dok. expr. 1. (koho, čo (po čom); ø) ▶ s plesnutím udrieť; syn. capnúť, tresnúť, plesnúť: c. niekoho po hlave, po líci; c. kravu po chrbte; Tak ho capím, že z neho ostane iba mastný fľak. [K. Jarunková]; Aby som skrátil diskusiu, capil som mu jednu. [D. Tatarka]
2. (koho, čo na čo/o čo) ▶ prudko, s plesnutím hodiť, dať niekam; syn. šmariť, tresnúť: c. protivníka na zem, o zem; c. karty na stôl; c. tašku na lavicu; c. omietku na stenu; c. (si) farbu na viečka
nedok.cápať

capiť, capnúť 1. p. udrieť 1, plesnúť 1, 2 2. p. hodiť 3. p. spadnúť 1


hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariť zašmariť tresnúť tresknúť plesnúť plesknúť šľahnúť trepnúť capiť capnúť čapiť čapnúť švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiť pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúť praštiť mrštiť buchnúť džuchnúť bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúť pľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúť tlesknúť tľasknúť (dlaňami) • zaplesnúť zaplesknúť zaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúť tresknúť trepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúť capiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúť pľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúť tľapnúť (zľahka) • pľaštiť pleštiť (silnejšie) • expr.: capnúť čapnúť čľapnúť čapiť (prudko) • expr.: lupnúť pacnúť bacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

p. aj udrieť 1

3. p. hodiť


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúť ruchnúť rafnúť druzgnúť capiť capnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa skydať sa skotiť sa strepať sa skrochmeliť sa zmechriť sa sterigať sa steperiť sa zrepetiť sa zmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúť skopŕcať sa kopŕcnuť skopŕcnuť skoprcnúť koprcnúť sa skopŕcnuť sa vykoprcnúť sa skrbáľať sa skrbáliť sa skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sa zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúť žuchnúť šustnúť zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúť plesknúť pľasnúť pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sa rozcapiť sa rozčapiť sa natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa prevrátiť sa prevaliť saexpr.: vyvrátiť sa vykrbáliť sa vykydnúť sa vyvaliť sa vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadať pospadávať pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúť napadať spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršať spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť zrútiť sa zrúcať sa vyrúcať sa zboriť sa zosypať sa zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúť búšiť bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúť tresnúť tresknúť capnúť capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúť klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúť čapiť ťapnúť bacnúť pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúť rafnúť švacnúť chňapnúť chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiť chmeliť pleštiť treštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúť šľahnúť šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúť plesknúť pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťať seknúť reznúť rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúť fľasnúť fľasknúť fľusnúť fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliť struhnúť vylepiťhovor. expr.: zasoliť vysoliť prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúť ďugnúť durknúť hrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúť luznúť liznúť lupnúť lopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúť šuchnúť šupnúť pifnúť flingnúť flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliť zaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliť orútiť omráčiť ochmeliť obúšiť olomáziť ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniť opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuť obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cápať, -e, -u nedok. expr.

1. (koho, čo) udierať, biť, búchať: c. niekoho po rukách; c. piestom šaty pri praní;

2. (koho, čo i bezpredm.) hádzať, trepať: c. hrnce o zem;

pren. hovor. pejor. rozprávať prázdne, hlúpe reči, tárať: čo cápeš!, c. dve na tri, c. hlúposti

hovor. pejor. c. do seba hltavo jesť, napchávať sa;

3. ťažko, nemotorne kráčať, brodiť sa, šliapať (napr. po blate, po vode): Ja pustím psov! — Vtom cápe bača Adam. (Ráz.)

4. ťažko, nemotorne padať

všetko mu z ruky cápe je nešikovný;

dok. k 1, 2, 4 capnúť, k 1, 2 i capiť, k 1 i vycápať


capiť, -í, -ia dok. expr. (koho, čo)

1. udrieť: capil ho dlaňou po hlave (Tim.); c. niekoho po líci;

2. prudko hodiť, šmariť: c. niekoho, niečo o zem; c. niekomu zaucho;

nedok. cápať

capiť dok.
1. strsl, zsl expr. udrieť, capnúť: Ten ho veru poriadňe capiu̯ po papuli (Hliník n. Hron. NB); Capil som mu po pisku (Rochovce ROŽ); Mosel mu jednu capic, abi bol cicho (Prosné PB)
2. expr. hodiť, šmariť: Tag ho capeu̯ o zem, len sa tag rosplešťeu̯ (Martin n. Žit. ZM); Prečos to tam capil?! (Bošáca TRČ)


capiť sa i capkať sa nedok. páriť sa (o koze): Idzem s kozu ku capovi, bo śe sce capic (Spiš. Štvrtok LVO); Koza śe capkala (Markušovce SNV)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu