bielok -lka mn. -y m. priehľadná lepkavá tekutina vo vajci, kt. varením zbelie;
bielkový príd.
bielok -lka pl. N -lky m. (časť vajca)
bielok -lka pl. N -lky m. ▶ priehľadná koloidná tekutina, ktorej základ tvoria prevažne bielkoviny, obaľujúca vajcový žĺtok mnohých organizmov: oddeliť žĺtky od bielkov; poleva z vaječných bielkov; vyšľahať tuhý sneh z bielkov; maľovanie ozdôb bielkom; Na Štedrý večer po celodennom pôste vyliali dievčatá bielok do studenej vody a po návrate z kostola hádali podľa jeho tvaru zamestnanie budúceho manžela. [E. Horváthová]
bielok, -lka m. časť vajca obsahujúca žĺtok;
bielkový príd.: b. krém, b-á pena, b-é rezy
bielko p. bielok
bielok m. i bielko s. 1. csl číra bezfarebná časť vajíčka: Žltko ťi zje, aľe bielko ňemá rád (Dol. Lehota DK); Doktor mi kázal bialká ješč (Nandraž REV); Bielko sa prikladá na popálenini (Vaďovce MYJ); Z bíu̯ka sa ušlahá sňech (Kúty SKA); Z bilka robia trepani sňich (Kanaš PRE) 2. biela časť oka: Bilok ľevoho oka mi mala zaľati s krevu (Žalobín VRN); biu̯ko (Stupava BRA); bielko (Prievidza) F. takia bialká vivalovau̯ ako plánki (Brusník REV) - vyvaľoval oči
bielok [bie-, bí-; -ok, -ek] m 1. svetlá súdržná tekutina vo vajci: wylup s neho (z vajca) žltek, napln bielek z bielym vitriolem (RT 17. st); z wagca slepčiho wipraznj žlutek y bilek (RN 17.-18. st); bgelok na tangerku rostrep (TK 18. st) 2. vonkajšia biela časť oka, bielko: lide tuto nemoc magjcy bjlek w očjch žlutj dostawagj (HT 1760); bjlek w oku (KS 1763) F. ďevčence z očima jasními a velkími, kterích bílek bude jak sňech (BR 1785)