bielogvardejec -jca pl. N -jci m. ⟨rus.⟩ hist. ▶ príslušník ozbrojenej cárskej skupiny, tzv. bielej armády bojujúci počas Októbrovej revolúcie v Rusku proti Červenej armáde na strane kontrarevolúcie: zarytý b.; armády bielogvardejcov; boj proti bielogvardejcom; Len si všimnite tú lyrickú nôtu, takú obľúbenú u černosotencov a bielogvardejcov. [V. Mináč]
bielogvardejec [-ďe-] -jca m. ‹r› (v Rusku v r. 1918 – 1920) príslušník bielej gardy, t. j. rus. armády;
bielogvardejský príd.: b. dôstojník
bielogvardejec, -jca m. (rus.) príslušník bielej gardy (kontrarevolučnej armády po Veľkej októbrovej revolúcii v Rusku);
bielogvardejský príd.: b-é bandy
(jeden) bielogvardejec; (bez) bielogvardejca; (k) bielogvardejcovi; (vidím) bielogvardejca; (ó) bielogvardejec!; (o) bielogvardejcovi; (s) bielogvardejcom;
(traja) bielogvardejci; (bez) bielogvardejcov; (k) bielogvardejcom; (vidím) bielogvardejcov; (ó) bielogvardejci!; (o) bielogvardejcoch; (s) bielogvardejcami;