Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bibliografia -ie ž.

1. odb. zaznamenávanie vydaných prác

2. zoznam týchto prác: osobná b., b. slovenského písomníctva;

bibliograf -a mn. -i m. kto sa zaoberá bibliografiou;

bibliografka -y -fiek ž.;

bibliografický príd.: b-é údaje;

bibliograficky prísl.

bibliografia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

bibliografia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ súpis vydaných publikovaných prameňov (kníh, časopisov, štúdií a pod.) spracovaný podľa určitých pravidiel; zaznamenávanie a opis knižných a časopiseckých prác: úplná b. štúdií jubilanta; vydávanie bibliografií; zostaviť regionálnu bibliografiu; vydať personálnu bibliografiu; Dosiahol už čosi mimoriadne, dostal sa do kníh a bibliografií, zapísal sa do dejín? [J. Beňo]
2. ▶ vedný odbor skúmajúci spôsoby a metódy zostavovania a využívania súpisov a prehľadov knižne al. časopisecky publikovaných prác a zovšeobecňujúci skúsenosti z praktickej bibliografickej činnosti: venovať sa bibliografii; V nových priestoroch zrekonštruovanej budovy bude oddelenie náučnej literatúry, úsek bibliografie i samotné riaditeľstvo knižnice. [VNK 2003]

bibliografia -ie ž. ‹g› odb.

1. zaznamenávanie a opis knižných a časopiseckých prác: odborník v b-ii

2. súpis tlačených literárnych prameňov (kníh, časopisov, novín, článkov a pod.) spracovaný podľa určitých zásad a hľadísk

3. spoločenskovedná disciplína zaoberajúca sa metodikou, technikou a pravidlami zostavovania a poskytovania súpisov knižne al. časopisecky publikovaných prác

bibliografia súpis bibliografických údajov • literatúra: k štúdii chýba bibliografia, literatúra • zastar. zried. knihopis

bibliografia, -ie ž. súpis literatúry týkajúcej sa nejakého odboru, nejakej otázky;

bibliografický príd.: b. katalóg, b. súpis;

bibliograficky prísl.;

bibliograf, -a, mn. č. -i/-ovia m. kto sa zaoberá bibliografiou