barok -a m.
1. umel. sloh najmä v archit. a vo výtvar. umení v 17. a 18. stor.; obdobie tohto slohu
2. diela vytvorené v tomto slohu;
barokový príd.: b-á budova
barok -ka m.
barok -ka m. ⟨fr. ‹ port.⟩ 1. ▶ európsky umelecký sloh v 17. a 18. stor. uplatňujúci sa najmä v architektúre a vo výtvarnom umení, vyznačujúci sa veľkoleposťou výzdoby, vyumelkovanosťou tvarov; epocha tohto slohu: včasný, vrcholný, neskorý b.; klasicizujúci b.; b. v strednej Európe; monumentalita a nádhera baroka; Toto dielo tematicky čerpá z obdobia európskeho baroka a jeho historických udalostí. [LT 1998] 2. ▶ diela vytvorené v barokovom slohu: výstava európskeho baroka