banovať nedok. ľutovať, želieť: neb-je za majetkom; b-je, že sa zaňho vydala
banovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novanie nedok.
banovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novanie nedok. ⟨maď.⟩ (ø; za kým, za čím; s vedľajšou vetou) ▶ pociťovať žiaľ al. nespokojnosť s niečím, smútiť za niekým, za niečím; syn. ľutovať, ľútostiť: nemá veľmi čo b.; b. za starými časmi; banuje, že nešiel na výlet; Zdalo sa, že za svojím niekdajším životom a za prvým mužom banuje. [L. Ballek]; Nevedeli sa rozlúčiť s novými detskými kamarátmi, ba veľmi banovali aj za sliepkami, kohútom, dvoma prasiatkami. [P. Jaroš]; Krásny deň, bol by banoval, kto by bol zomrel. [P. Glocko] ◘ parem. lepšia hodinka na rozmýšľanie ako rok na banovanie; lepšie banovať ako panovať; radšej hamovať ako banovať lepšie je neponáhľať sa, ako potom ľutovať svoj čin
obanovať -nuje -nujú -noval -nujúc -novanie dok. hovor. (čo/s vedľajšou vetou; ø) ▶ prejaviť ľútosť nad niečím, obyč. nad nejakým rozhodnutím, svojím konaním, oľutovať: trpko obanoval svoje priznanie; obanovala, že odišla z domu; len aby ste to neobanovali; Toto obanuješ, sekal zubami, toto si nemala. [M. Čeretková-Gállová]; Nejaký hlas však v ňom kričal: nerob to, nerob to, obanuješ! [P. Jaroš]; Dosiaľ vraj žiadna neobanovala, že bola uňho zamestnaná. [Ľ. Zúbek] ▷ nedok. ↗ banovať
banovať nedok. ‹maď› (za kým, za čím) ľutovať, želieť: b. za starým domom
banovať p. ľutovať 2
ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek
2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)
3. p. šetriť 1
banovať, -uje, -ujú nedok. (za kým, za čím i bezpredm.) pociťovať žiaľ, ľútosť, želieť, ľutovať: banuje za Iľou dosiaľ (Tim.); aj za husľami som banovala (Janč.); Teraz je čas, budeš banovať, žes’ to prepásla. (Kuk.) Nebanovala by, ej, keby nemusela. (ľud. pieseň)
banovať nedok. csl pociťovať žiaľ, ľútosť: Buďež veru banuvať, ag ňeslúchňeš! (Dol. Lehota DK); Stracil som budilárek, velice son za ním banuval (Modranka TRN); Jurko śe ožeňil po macerinej voľi a teraz banuje (Torysa SAB) F. ľepši varovať, ako banovať (Rim. Píla RS) - svoje konanie si treba premyslieť
banovať ndk maď 1. nad čím, o čom, pre/za čo žialiť, smútiť: o Luzinskih srdečne banugem (s. l. 1714); welmi banowal pre smrt aposstoluw (WP 1768); banuges nad brečtanom, kteri wihinul; banuges za gednu tekwicu (SJ 18. st) 2. ľutovať: ysteze bych banowal, ze by inssy mel znosytty moge kozze (ŠÁŠOV 1579); wssak sem toho dosti banowal (BOŠANY 1606); banugem, že my na pamat neprysslo (KRUPINA 1694); hréchi mojo banuju (HPS 1752)