Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bachor -a m.

1. predná časť žalúdka prežúvavcov; brucho zvieraťa; expr. brucho, žalúdok človeka: napchať si b. veľmi sa najesť; myslieť (iba) na b. na jedenie

2. expr. niečo vyduté; duté vnútro niečoho: b. lode

bachor -ra L -re pl. N -ry m.

bachor -ra L -re pl. N -ry m. 1. ▶ predná časť zloženého žalúdka bylinožravých prežúvavcov; brucho zvieraťa: správne vyvinutý b.; Voly stáli nehybne, po bachory v mokrom. [P. Hrúz]
2. expr. ▶ brucho, žalúdok človeka: myslieť iba na svoj b.; napchať si b. do prasknutia; pestovať si b.; Ukázalo sa, že ide o obyčajného gaunera, sebca, ktorý vidí len seba a svoj bachor. [M. Urban]; Že ti bachor nerozdrapí! [A. Habovštiak] zvolanie pri údive nad veľkou pažravosťou niekoho

bachor 1. p. brucho 2. p. žalúdok

brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté brucho • zjemn. život: život sa jej dvíha novým životom • hovor. expr.: pupok • kotol: pupok má ako sud • hovor. pejor.: bachor • bambuch • bampeľ: bachor mu visí cez opasok • pejor. vantrub (Hviezdoslav) • pren. expr. pivný mozoľ

žalúdok živočíšny orgán na spracúvanie potravy • bachor (zvierací žalúdok, expr. žalúdok človeka): mať plný žalúdok, plný bachor • hovor.: puchor • zúzik (žalúdok hydiny, vtákov): kurací puchor, zúzik

bachor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y (nár. i pomn. bachory, -ov) m.

1. najväčšia časť žalúdka prežúvavcov; zažívacie ústroje, vnútornosti zvierat;

pren. hovor. pejor. o (veľkom) bruchu al. žalúdku človeka: napchať si b., dať si do b-a veľmi sa najesť; Za nakradnuté peniaze si vypásol bachor (Ondr.) dobre žil; myslí len na bachor (Al.) na jedenie;

2. expr. niečo vyduté, guľovitého tvaru; vnútro niečoho

bachor m. (báchor)
1. strsl, zsl obyč. mn. č. predná časť žalúdka prežúvavcov; zažívacie ústroje (brucho) zvierat všeobecne: Bachor sa dávau̯ na tlačenku, ale tíh bachorou bolo málo (Dol. Kubín); Prňiesle koreto na bachore a kod brucho rozrezau̯, bachore vibrau̯ (Čelovce MK); Ale taktok sa chiťelo teho bachora tej kobili a prehutovalo to žrieba (Riečnica KNM); Zduté kravi majú velké bachore (Trakovice HLO); Črevá, žalúdek, teda brucho, to je báchor (Blatné MOD)
2. zsl, čiast. strsl, vsl expr. (obyč. veľké) brucho, žalúdok človeka: Stáľe musí pchaď do toho bachora! (Košťany n. Tur. MAR); Už mám plní bachor tích pečeníh zemákov (Lubina NMV); Ci ľudzia fčiľ také bachori majú, že sa ím sadlové vísipki ľen tak trasú okolo pupka (Brvnište PB); Šak ti báchor praskne! (Kuchyňa MAL); Baba śe škrabala po svojim bahoru (Spiš. Štvrtok LVO)
3. zried. bruško včely: Jenu bachratú čelu, čo sa ponáhlala s klátu, som bachorom priťiskou̯ na letáč (Skačany TOP)
4. vnútro tekvice so semiačkami: Prekroj si ťekvicu a tag hu obieľ! Bachori daj mački! (Pukanec LVI)
5. niečo tvarom pripomínajúce brucho; vydutina, vyhĺbenina
a. najstaršia časť obliny suda: Sud je na bachore najširší (Pukanec LVI)
b. najširšia časť džbána na víno: V bachore na piskáči je najvádz vína (Pukanec LVI)
c. medzera v strede rebrín na voze s reťazmi al. povrazmi (na krmivo) : bachor (Prievidza)
d. nerovnosť na dreve (doske): Zľe vibrúsení hobľíg robeu̯ bachori (Pukanec LVI); bachorisko s. zvel. expr. k 2: Do takého bachoriska moc treba, dokál sa naplní (Bošáca TRČ)

bachor m
1. predná časť žalúdka prežúvavcov: potrawa čtwernohjm negprw do bachora, potom do cepce prechazy (KoA 17. st); rumen: bachor (FO 1737); bachor: venter tumidus (PD 18. st)
2. aj bachory pomn expr brucho; vnútornosti: powedala, že gu bachor bolij (DUBNICA n. V. 1698); gednemu Wrbyčanowy Hybangia bachory witaly (LIPTOV 1693) zbili ho; (ponosuje sa), že w bachorach ma welýku bolést (PRIEVIDZA 1756); (ozrutný had) y howado do sweho bachore ukrige (KCS 18. st);
F. vzal si ženu z Moravy, mala vlčé bachory (PV 18. st) bola stále hladná, veľa zjedla